Pred niekoľkými dňami som si v TV so záujmom pozrel krátky šot z lekárskeho prostredia. Išlo o unikátne zábery z operačného zákroku. Chirurg sedel za počítačom a vydával pokyny robotovi,ktorý vykonával zákrok onkologickému pacientovi. Lekár robota navigoval na základe obrazovky a stroj vykonával jemnú,delikátnu operáciu. Ktovie,možno ide o budúcnosť v chirurgickej praxi a v budúcnosti sa nad našim operačným stolom nebude skláňať živá postava lekára,ale bezduchý,dobre naprogramovaný stroj,ktorému sa ruky netrasú. Pri istej príležitosti som stretol známeho. Pracuje ako údžbár,ktorý všetkému rozumie a všetko opraví. Takých veľa nie je. Znova utekal opraviť nejakú práčku a s úsmevom kričal:"Pokazila sa. Robí to,čo sa jej zachce a nie to,čo má". V prípade aj sebedokonalejšieho stroja môže takáto situácia vzniknúť. Kňaz má konať nie to,čo sa mu zachce v službe,ale to,čo má. Napriek tomu nie je bezduchým,dobre naprogramovaným strojom,on má konať to,čo chce Boh. Má pri tom uplatniť svoje charizmy,dary,inštinkty,dannosti a aj slobodnú vôľu. Všetko má vložiť do služieb Božieho poriadku spásy. V Božom slove Starého Zákona nájdeme ideové premostenie do praxe života. Pomôžeme si textami z Jozuovej knihy/Joz 3,4,5/. 1,"Ľud prechádzal oproti Jerichu a kňazi,ktorí niesli archu zmluvy ,pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána,kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána". Predstavme si situáciu,kedy navštívime nejakú frekventovanú inštitúciu. Vo vestibule sa nachádza miesto pre informátora,ktorý má disponovať informačným potenciálom. Denne prejde okolo neho mnoho ľudí a každý chce nejakú pomoc. Informátor má byť zorientovaný človek,ktorý má dať na javo,že je zžitý s prostredím a stojí pevne,sebavedome a úctivo na svojom mieste. Kňaz je človek,okolo ktorého prejde veľa ľudí. Tí majú rôzne požiadavky. Mal by každému vyhovieť,ale vždy sa to nedá. Má vedieť podať vysvetlenie,má usmerniť a povzbudiť. Už len tým stojí na pevnom a akoby suchom bode života,na Kristovi,a má upozorňovať ľudí,aby išli tou istou cestou. Má ich upozorniť,aby si "nezmočili" nohy krokom do prostredia,ktoré sa nachádza mimo suchého riečiska. Kňaz svojim viditeľným/aj vizuálne/ postojom čnie do diaľky a upozorňuje "okoloidúcich",kde sa nachádza bezpečné miesto milosti,o ktoré treba zabojovať a následne si ho udržať. 2,"...vody,ktoré pritekali zhora,sa zastavili na jednom mieste ako priehrada ...tie,čo boli poniže,odtiekli...až úplne zmizli". Prvý bod,nad ktorým sme uvažovali vyššie,nachádzal situáciu kňaza,akoby v statickej polohe. V druhom bode ho viac vnímame dynamicky-kňaz v pohybe,ktorý vykonáva pre dobro služby. Výsledkom tohto pohybu môže byť skutočnosť,podľa ktorej určití ľudia,akoby pred ním,pred tajomstvom,ktoré reprezentuje,zastali. V úcte a pokore pred Bohom. Mnohí zastavili,čo i len na nejaký čas,horúčkovitý workoholizmus a stali sa vnímavejší pre podnety Ducha. Iní pribrzdili pri vyhľadávaní záhaľky a morálne nepriateľného konania. Ďalší zostali ako prikovaní,keď im Boh zobral v rýchlom slede,niekoho z radov príbuzných alebo priateľov na večnosť. Každopádne,nie je to nič zvláštne,keď pred kňazom niekto zastaví svoje plány a ambície,lebo cíti,že ho to zastavil sám Boh,aby ho pritiahol bližšie k sebe. Od kňaza "poniže" niektoré vody odtečú. Väčšina z nás absolvovala väčší či menší operačný zákrok. Po zákroku nám do rany zaviedli drenáž,aby odtekala "zlá krv",aby sa rana vyčistila. Kňaz môže spôsobiť,aby z človeka "zlá krv "odtekala. Spravuje,akúsi duchovnú drenáž v podobe sviatostí uzdravenia,ktoré dušu očistia a pripravia na prijatie iných darov od Pána. Keby tak ľudia,týmto možnostiam kňaza,viac dôverovali! Niektorí sa takejto situácii vyhýbajú,lebo podmienkou je zmena zmýšľania a následne zásadná zmena života. 3,Synovia Izraela...od nasledujúceho dňa jedli z úrody zeme nekvasený chlieb a pražené zrno..ako jedli z úrody zeme,prestala manna...". Vo svojej zbierke fotografii som objavil jednu,ktorej myšlienka naväzuje na našu úvahu. Na fotografii je mladá rodina,ktorá sa odfotila pre nedeľnom obedňajšom stolovaní. Na druhej strane bolo rukou napísané:Náš prvý obed v novom dome. Pre rodimu ide o historickú udalosť. Teší sa,že je vo svojom,že nie je odkázaná na iných. Kuchyňa a jedálnička v dome patria k základnej výbave. Je to centrum rodinnej pohody,stretania a hlavne nasýtenia sa. Takto možno priblížiť atmosféru v Izraeli po tom,čo zastal "na svojom" a konečne prijali iný pokrm...Prvá hostina v novom domove...Preddavok nového domova nám odovzdávajú kňazi v eucharistii. Ľudia pred Kristom tento pokrm nepoznali. My už áno. Dostali sme veľké výsady a milosti. Sme v spojení s večeradlom a tajomstvom poslednej večere
,ktorej obsah je pre nás prvým pokrmom z hľadiska dôležitosti a dokonalosti. Stali sme sa novými stravníkmi pri Ježišovej hostine,na ktorej nás predišli jedine apoštoli. Stolovanie s Pánom je pre nás vrcholným bodom pozemského života. Už nechceme prijímať staré hriešne podnety. Manna starého pokrmu je už pre nás nestráviteľná. Po tom,čo sme boli obmytí Ježišovou krvou,máme prijímať iba Pánov pokrm z oltára. Na prázdny oltár je smutný pohľad. Prosme Pána žatvy,aby sa postaral o to,aby miesto pri oltári nebolo nikdy smutnosamotné...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára