Niektorí ľudia hovoria,že susedov si nevyberieš. Na dobrých susedov treba mať šťastie. Nie každý sa dočká takých,ktorí by boli diskrétni,ústretoví,nápomocní,nehluční,citliví a pod. Pri istej príležitosti sa stretlo na sympóziu niekoľko desiatok ľudí. Ubytovali ich v zariadení,v ktorom museli byť na izbe po dvaja. Jeden z účastníkov mi rozprával,že keď vstúpil do izby,ktorú mu pridelili,už tam našiel suseda-spolubývajúceho. Už pri vstupe zacítil,že niečo nie je v poriadku. Spolubývajúci ho vzápätí prekvapil vetou:"Ja nebudem s vami bývať na jednej izbe! Viete,kto ja som? Ja musím mať izbu sám!". Prichádzajúci sa na prahu dverí otočil a odišiel si hľadať na pár dní iného suseda. Sú situácie,kedy je sused pohromou. Paradoxne,potvrdzuje to aj Božie zjavenie/1 Kr 21,1-16/. V Starom Zákone nájdeme text o Nabotovej vinici/. Tento človek mal smolu. Jeho vinica sa nachádzala vedľa paláca samarijského kráľa Achaba. Achabovi sa Nabotova vinica zapáčila a zatúžil po nej. A už začal snovať plány,aby ju získal. Najprv sa pokúšal s Nabotom dohodnúť. Keď ten odmietol predať dedičstvo svojich otcov,Achab sa uchýlil na popud jeho zlovestnej ženy Jezabel,k násiliu a vinicu zabral. Nabot nemal šťastie na suseda. Ten ho pripravil nielen o vinicu,ale aj o život. Podobnú situáciu nachádzame v Knihe Sudcov/Sdc 6,1-6/. Svätopisec uvádza :"Synovia Izraela robili,čo sa Pánovi nepáči. Vydal ich na sedem rokov do ruky Madiánčanov a oni ich veľmi utláčali. Preto si urobili v horách jaskyne,skrýše a bezpečné miesta. Keď Izrael zasial,prišli Madiánčania,Amalekiti a ostatné východné národy a postavili si pri nich stany. Zničili všetku úrodu na poliach...a nenechali v Izraeli vôbec nič potrebné na obživu,ani ovce ani voly ani osly.." Izrael si veľa pokoja od svojich susedov neužil. Pripomína nám to podobenstvo o pšenici a kúkoli/Mt 13,24-30/. Hospodár síce zasial pšenicu,ale nepozorovane prišiel nepriateľ a prisial burinu. Pšenica dostala nepríjemného suseda/kúkoľ/ a musela ho istý čas strpieť. Kto je našim najbližším susedom,ak sa pozeráme z pozície viery? No predsa svet,ako taký. Ten môže byť nepríjemným susedom. Svet je koristnícky a nenásytný. Presvedčil sa o tom Nabot,ale aj Izraeliti,keď zistili,že susedia ich oberajú o obživu. Svet sa niekedy priživuje na hodnotách,ktoré vypestovala Cirkev. Svet sa vždy ulakomí na "chutné " ovocie a plody kresťanského života,hoci navonok ich odmieta a zosmiešňuje. Svetu chutí pokrm,ktorý svojimi obetami pripravili kresťania,motivovaní Ježišovou obetou kríža. Svet už mnohých pripravil o vieru,ukradol im ju,ani nezbadali ako. Pred týmto susedom musíme byť v strehu. Obstojíme,ak zostaneme verní Bohu. So svetom nemôžeme vybojovať rovnocenný zápas,čo sa týka mocenských prostriedkov. Tie nevlastníme. Ale v našej moci,s pomocou Božou je,aby sme si uchovali vnútro zamerané na večné hodnoty. V tom prípade nás nemôže ohroziť nijaký sused,ktorý by chcel škodiť. Buďme dobrými susedmi,ale vzácne poklady duše si zobrať nedajme. Najlepším susedom pre nás je sám Ježiš. On nielenže nemá záujem o naše sady ,záhrady a vinice,ale práve naopak,pozýva nás do tej svojej. Hovorí:"Poďte aj vy do mojej vinice"/Mt 20,7/. Pozýva nás,ako dobrý sused a Dobrý Pastier,aby sme v nej pracovali,ale zároveň ,aby sme z nej požívali dobrá,ktoré nás pripravia ne večný život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára