Ľudia,ktorí vychovávali deti,či vnúčatá,poznajú dôverne takúto situáciu. Deti sa väčšinou hrajú na dvore,či na ulici. Nie raz prídu domov špinaví a zaprášení,čo je primerané pre ich správanie. Matka zachytí ich pohyb pri dverách a povie:"Ani mi sem nechoďte,kým sa nedáte do poriadku". Prakticky to znamená,že špinavý odev treba vyzliecť,obuv tak isto,potom sa umyť a až tak vstúpiť do obydlia. Nik,kto má na sebe špinavé veci,do vnútra,do spoločenstva nesmie. Evanjelium hovorí,že Pán Ježiš uzdravil malomocného/Mt 8,1-4/. Prikázal mu,aby,už ako uzrdravený,navštívil kňazov a získal od nich svedectvo,že je uzdravený a že sa môže znova vrátiť do spoločenstva. Malomocný človek t. j. človek postihnutý touto nevyliečiteľnou/na tú dobu/ a nákazlivou chorobou,musel žiť mimo spoločenstva zdravých ľudí. Bol,v podstate,odvrhnutý od zdravého jadra. Vrátiť sa do spoločenstva ako očistený je silný motív. Platí to aj po stránke duchovnej. Človek,ktorý sa očisťuje na duši,stáva sa platným a obohacujúcim prvkom spoločenstva. Byť očistený od hriechu-to je v prvom rade subjektívna záležitosť. Byť znova členom spoločenstva resp.vrátiť sa doň,to už je vec presahujúca osobný rozmer jednotlivca-týka sa celého spoločenstva. V každom prípade majú tieto situácie spoločného menovateľa-túžbu po Kristovi a túžbu po očisťovaní. Ježiš každému hovorí:"Chcem,aby si bol čistý".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára