"Nebojte sa!"

         Z času na čas zažijeme niečo nevšedné. S odstupom času sa môže stať z tohto okamihu životná chvíľa. Vieme, že už viackrát sa opakovať nebude.

         Istý človek rozprával, že mal možnosť sadnúť si a povoziť sa v automobile, ktorý šoféroval automobilový pretekár. Išlo o vyhodnotenie nejakej súťaže a jednou z cien bola aj jazda v aute pretekára. Dodnes na to spomína. Išlo o životný zážitok. Jeho poslucháči mu hneď položili otázku: „Nebál si sa?“ Odpovedal: „Nie. Viac som sa bál vtedy, keď som si sadol vedľa začínajúceho šoféra, ktorým bol môj syn.“

         Je to tak. Keď sme v opatere akéhokoľvek odborníka, strach sa pominie, lebo sme v dobrých a istých rukách. Pán Ježiš sa nám prihovára v evanjeliu: „Nebojte sa ľudí.“ (Mt 10, 26 – 33)

         Počas života stretneme niekoľko ľudí, ktorí nám ublížia alebo chcú nám urobiť zle. Niekedy ide o jednorazový atak, inokedy dlhodobý. Po čase túto zlobu odhalíme a psychicky a duchovne sa na to pripravíme. Jednoducho, povieme, že sme si zvykli a odoláme. Pôsobenie zlého človeka nie je definitívne. Škodí len dovtedy, kým mu Boh túto schopnosť neodoberie. V týchto momentoch prosíme Boha, aby nám „odňal tento kalich“. Prosíme o to, aby sme sa zlého človeka zbavili. Ak sa tak neudeje, tak vieme, že musíme prosiť inak. Svoju prosbu formulujeme do podoby  - aby sme dokázali niesť svoj kríž. Ak sa niekto opýta: „Nebojíš sa?“ Odpovieme: „Nie, lebo sme v rukách Božích, t. j. v rukách ozajstného Majstra, ktorý dopustí, ale neopustí.“

         Prečo musíme znášať v živote útoky zo strany iných ľudí?   

     1.)  „To som ja, nebojte sa.“ (Jn 6, 16 – 21)

Pán Ježiš sa nám týmito slovami predstavuje a hovorí, že vie o našom utrpení, o našich bolestiach, vzdychoch a slzách. Ak je skutočnosť taká, že Boh nám necháva kríž na pleciach, potom to znášanie bolesti musí mať hlbší význam. Taký, ktorý presahuje rámec pozemského sveta. Ide o jeden zo spôsobov, ktorým sa nám Boh predstavuje slovami: „To som Ja!“

         Predstavme si situáciu zo života. Vo svojej súkromnej zbierke objavíme staršiu fotografiu. Na nej sú žiaci zo ZŠ. Je to fotografia, ktorá má niekoľko desiatok rokov. Ukážeme ju známym a povieme: „Hľadajte, kde som ja.“ Vo väčšine prípadov to nedokážu. Napokon musíte ukázať prstom a povedať: „Toto som ja.“

         Aj Boh sa nám predstavuje v znášanom utrpení. Prihovára sa nám: „Neboj sa, to som Ja!“ Potom nám umožní, aby sme uprostred utrpenia s istotou prežívali jeho blízkosť.

    2.)  „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (Mk 15, 39)

Tieto slová vyriekol stotník na kalvárii, lebo sa stal svedkom Ježišovej hrdinskej agónie na kríži. Vyjadruje nimi obdiv voči trpiacemu a umierajúcemu Spasiteľovi.

V utrpení a bolesti, ktorú znášame od iného človeka, môžu ľudia spoznať trpiaceho Krista. Na adresu trpiaceho človeka povedia s obdivom: „Je to Boží syn, lebo znáša útoky neprajníkov.“  Niektorí ľudia si na tento hrdinský obdiv musia počkať až do okamihu predsmrtného utrpenia. Iní tým prechádzajú za života. To všetko preto, aby aj zlomyseľníci videli, že je tu prítomný Kristus, ktorý trpí s trpiacim človekom. Kristus od trpiaceho nikdy neodchádza. Takto s obdivom pozerajme na človeka, ktorý znáša akékoľvek utrpenie zo strany iných ľudí.

    3.)  „Pokoj vám! Ja som to! Nebojte sa!“

Slovami veľkonočnej vigílie Pán Ježiš upokojuje atmosféru v apoštolskom zbore. Vstupuje do ich spoločenstva ako nositeľ trvalého pokoja. Chce, aby tento dar pokoja  prijali aj uprostred hrôz a mučení, ktoré v budúcnosti zažijú pri ohlasovaní evanjelia.

K výzve pokoja sú zaviazané najmä autority. V pohnutých časoch a situáciách je požiadavka na príslušnú autoritu, aby zabezpečila pokoj. Stáva sa to napríklad pri športových zápoleniach, na štadiónoch. Vtedy vyzvú kapitána družstva, aby k rozhnevaným ľuďom prehovoril. Mocou svojej autority má zabezpečiť pokoj.

Apoštoli potrebovali Pánov pokoj, lebo počas života zakúsili aj veľa nepríjemností a útokov. Ježišov pokoj im dodal odvahu a silu. Ide o zvláštnu formu Ježišovho pokoja. Ježišov pokoj nie je pokojom od niekoho alebo od niečoho. Pokoj  na základe Kristovej prítomnosti predstavuje najväčšiu posilu pre trpiaceho človeka. Nie nadarmo pri liturgii sv. omše kňaz adresuje veriacim výzvu: „Pokoj Pánov nech je vždy s vami!“

Každému z nás, ktorí sa ocitneme v ťažkej situácii dobre padne počuť slová: „Neboj sa!“ Obyčajne ich povie človek, ktorý je naším priateľom alebo ten, kto našiel riešenie nášho problému či človek, ktorý chce vniesť optimistického ducha do situácie.

Takéto slovo má veľký vnútorný dopad. Buďme pre iných, ktorý prežívajú útlak takýmito oporami! Dodajme im odvahy, aby sa nebáli, keď uverili Kristovi. Tak, ako uverili apoštoli Ježišove výzve pokoja, aj my dodajme pokoja a odvahy tým, ktorí sa na nás spoliehajú.