Žatva

         Enzo Ferrari (1898 – 1988), zakladateľ svetoznámej rovnomennej automobilky, sa raz vyjadril o výrobe áut. Povedal, že prioritou jeho firmy je vyrábať športové autá, ale niekedy ho situácia donútila vyrábať aj bežné cestné automobily. Musel sa preorientovať a špecializovať sa aj na výrobu áut, ktoré pôvodne vyrábať neplánoval.

         Johannes Kepler (1571 – 1630) bol svetoznámy vedec, astronóm a matematik. Hoci jeho prioritou bola astronómia, veda o vesmíre, nechal sa zlákať aj astrológiou. Napísal niekoľko významných vedeckých diel o vesmíre. Z toho ale nemohol vyžiť. Preto sa musel, podľa vlastných slov, preorientovať na astrológiu, pavedu. Písal tak rôzne kalendáre, snáre a horoskopy. Paradoxne, na astrológii zarobil viac.

         Pred niekoľkými rokmi mi riaditeľ istej firmy povedal, že  prioritou jeho firmy je stavebníctvo. Ale iba z toho by nevyžila. Hoci nerád, ale musel svojich zamestnancov rekvalifikovať na výrobcov dverí a okien.

Všetky tieto príklady naznačujú, že človek sa v živote musí niekedy preorientovať a zvykať si aj na iné priority, hoci tie pôvodné zanedbať nechce.

Predstavme si apoštolov. Pán Ježiš ich povolal, aby išli za ním; aby zanechali pôvodné živobytie a išli ohlasovať evanjelium. V dnešnej dobe by asi zostali pri pôvodnom povolaní (rybár, mýtnik), pretože popri tom by mohli získať pre evanjelium viac ľudí.

Ježiš s tým nesúhlasil. Apoštoli sa museli preorientovať a vyformovať do podoby špecialistov na ohlasovanie Kristovej blahozvesti. K pôvodnému remeslu sa už asi nevrátili.

Prečo je to tak? Na to odpovedá evanjelium sv. Matúša
(Mt 9, 36 – 10,8)

1.)             Evanjelium hovorí o nepomere. Na jednej strane veľký zástup, ktorý čaká spásu. Na druhej strane Dvanásti. Je to veľký nepomer, ktorý sa nesie svetom a dejinami až dodnes. Evanjelium ho presnejšie vyjadruje takto: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.“

Pán Ježiš nehovorí tieto slová preto, že ho tento nepomer trápil, alebo žeby prekazil jeho vykupiteľské plány. Hovorí to preto, aby zaktivizoval všetkých kresťanov do iniciatívy za nové a kvalitné duchovné povolania.

Boh nerieši fyzický a matematický nepomer. Preňho to nie je dôležité. Ide o to, že každého z nás má trápiť a zároveň motivovať nedostatok pracovníkov na Pánovej žatve. Súčasne nás má táto skutočnosť motivovať k tomu, aby sme každý zo svojej pozície pre dobro povolaní niečo urobili. Nemôžeme sa tváriť nezúčastnene, s tým, že nás táto problematika nezaujíma.

2.)             Všimnime si kontrast, ktorý ponúka evanjelium. Na jednej strane sú zástupy, ktoré sú zmorené a sklesnuté, na druhej strane sú apoštoli, ktorí svoj zmysel života vložili do Ježiša Krista. Jeden z nich to vyjadril unikátnym spôsobom: „Pane, ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“  (Jn 6, 68)

Apoštoli sa ocitli pred ťažkou úlohou. Jednoduchšie je fyzicky a materiálne niekomu pomôcť ako priviesť niekoho k zmyslu života podľa Krista. Zmysel života v Kristovi sa nadobúda dlhodobou komunikáciou s ním.

Pri istej príležitosti som si vypočul rozhovor dvoch ľudí, ktorí našli spoločnú tému. Hovorili o tom, ako doopatrovali svojich rodičov. Keď jeden tomu druhému vyčítal, ten dotknutý argumentoval: „Ja som žil s ním pod jednou strechou. Viem, aké to je.“

Zmysel života v Kristovi nájde ten, kto žije s Kristom „pod jednou strechou“. Ten, ktorý sa oboznámil s jeho náukou a systematicky sa snažil podľa nej žiť. Potom môže povedať, že s Kristom žije a že vie, aké to je.

Žime s Kristom pod jednou strechou ako apoštoli! Tak ako oni, aj my môžeme ponúknuť iným ľuďom svoje životné princípy, ktoré sa opierajú o evanjelium. Bez života s Kristom pod jednou strechou sa to nezaobíde. Mnohí blúdiaci a hľadajúci potrebujú stretnúť Krista a bližšie sa  s ním zoznámiť.

3.)             Jedným z paradoxov evanjelia je skutočnosť, že apoštoli budú uzdravovať a liečiť, a aj tak nebudú všetkými prijatí. Na jednej strane majú v rukách obrovskú moc, ktorú dostali od Krista, na druhej strane to niektorým nestačí na to, aby uverili. Apoštoli dokázali, že ohlasovanie evanjelia pohltilo ich osobné ambície a plány. To je „kameň úrazu“ charakteristický pre každú dobu. Je otázne, či nájdeme aj dnes ľudí, ktorí by boli otvorení takejto obeti. Sú ochotní všetko podrobiť ohlasovaniu? Sú ochotní prijať skutočnosť, že ohlasovanie evanjelia môže pohltiť ich tzv. slobodu a ambície, ktoré miestami siahajú veľmi vysoko.

         Príklad apoštolov je unikátny. Všetko staré zanechali a nechali sa pohltiť Kristovou náukou. Takýchto zanietených potrebujeme aj dnes v radoch robotníkov, ktorí nastúpia do Pánovej žatvy. Myslime na nich aj počas letných nedieľ, kedy sa Cirkev bude tešiť z nových povolaní.

         Očakáva sa, že pracovníci v Pánovej žatve zanechajú podľa vzoru evanjelia všetko. Zanechajú všetko, čo by im prekážalo pri plnohodnotnom ohlasovaní evanjelia. Je isté, že sa musia preorientovať zo svetského zmýšľania na evanjeliové zmýšľanie. Nejde o jednoduchý proces. V sile Božieho Ducha sú určite schopní túto premenu podstúpiť. Príklad apoštolov a iných im môže poslúžiť na to, že nejde o chiméru, ale o skutočný jav, ktorý si mnohí osvojili. Modlime sa za to, aby ani dnes nechýbali takíto adepti do duchovného stavu!