31.mája 2020 uplynulo päťdesiat rokov od zemetrasenia v Peru/Čile/. Patrilo medzi najsilnejšie v histórii,lebo odborníci namerali až 7,9 stupňov Richterovej stupnice,čo sa týka intenzity. Tragédia sa veľmi citlivo dotkla aj všetkých občanov Československa,lebo pod nánosmi kameňov,hliny,bahna a snehu zahynulo štrnásť členov expedície,ktorá sa chystala zdolať štít Huascarán. Ale,už pár dní pred tým/18.5/,zahynul jediný Slovák vo výprave Ivan Bortel . Keď sa to stalo,domorodci,ktorí sa ocitli v blízkosti našej výpravy,konštatovali:"Vráťte sa domov,hory vás nechcú". Tento prorocký hlas prijal málokto vážne. Dejiny spásy hovoria,že Pán Ježiš po trojročnom verejnom účinkovaní zomrel na Kalvárii. Mnohí ho videli poslednýkrát práve na kríži. Po jeho zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení,začali verejne účinkovať apoštoli. Po udalosti Turíc sa rozišli do sveta. Ktovie,či sa po Ježišovej smrti nenechali počuť nejakí Židia a nepovedali apoštolom:"Vráťte sa domov,svet vás nechce". Učeníci boli našťastie vedení nie takýmito hlasmi,ale Božím Duchom,ktorý ich poslal "do celého sveta". Aj ich účinkovaniu predchádzalo zemetrasenie. Svedčia o tom Skutky apoštolov/Sk 2,1-11/. Svätopisec hovorí o "hukote z neba,o prudkom vetre",teda o javoch,ktoré spôsobili,že sa všetci v Jeruzaleme roztriasli a zostali zmätení. Toto zemetrasenie nebolo merané,vtedy ešte neexistujúcou Richterovou stupnicou. Ale účinok bol neskutočný,lebo práve vtedy sa dala do pohybu Cirkev. Dovtedy bola skrytá,ale po tejto udalosti vyšla a stala sa zjavnou. Boží Duch spôsobuje určité zemetrasenie stále. Robí akoby revolúciu v dušiach tých,ktorí vstupujú na kňazskú dráhu života. Deje sa tak napriek tomu,že v spoločnosti sa stále na ich adresu ozývajú hlasy:"Svet vás nechce,choďze domov". Paradoxné je,že svet ich nechce,ale ich potrebuje...Práve nositelia kňazského úradu disponujú prostriedkami,ktoré sú pre spásu potrebné. Najprv,však museli zažiť zemetrasenie vo svojom vnútri oni sami. 1,Veľa by o tom mohol rozprávať sv. Peter. Pri istej príležitosti ho Pán "mučil" otázkami typu:"Máš ma rád,miluješ ma?"/Jn 21,15-19/. Ježiš Šimonovi Petrovi naznačil,že mu chce nastaviť "vyššie ukazovatele dokonalosti". Tie "bežné" stačiť nebudú. A Peter nie je hocikto. Dávno pred touto udalosťou,Boh zdvihol limity nenahraditeľnému Abrahámovi/Gn 22,9-18/. Abrahám bol najprv presvedčený,že musí "zdvihnúť ruku" na svojho syna Izáka. Až na priamy pokyn Boha od tohto zámeru upustil,a radšej "zdvihol zrak",ako ruku s nožom. Kto dvíha myseľ a oči smerom k Bohu,len tak ľahko nezodvihne ruku na iného človeka. A kto dvíha ruku,ten nedvíha dušu k Bohu. Kňazi,ako Boží poslovia, nemajú učiť ľudí dvíhať ruku,ale vnútro. Sami sú formovaní s tým,že zdvihnutá duša k Bohu je tou najsilnejšou zbraňou,aká môže existovať. Názorne sa o tom presvedčil starozákonný Jób/Job 42,7-16/. V jeho knihe sa píše:"Pán zmenil Jóbov údel,keď sa modlil za svojich priateľov,a Pán dal Jóbovi dvojnásobne všetkého,čo predtým mal". A dodáva:"Pán požehnal koniec Jóbovho života viac,ako jeho začiatok". Ohlasovateľ evanjelia musí toto zemetrasenie v duši ustáť a prijať jeho konzekvencie. Väčšinou zostáva pre služobníka oltára tá najväčšia odmena až vo večnosti...2,Až po tom,ako Peter viacnásobne potvrdil svoju lásku k Ježišovi,bol postavený pred výzvu:"Poď za mnou". To je to isté,ako keby povedal:nájdi si ma,objavuj ma ako cieľ,ale aj ako prostriedok. V bežnom živote sa nestáva,žeby prostriedky boli totožné s cieľom. Na ceste spásy áno. Kristus je našim prvoradým cieľom,ale jej prostriedkom. Cieľom je ako vzor brata a ako Pán života a smrti,ale je aj prostriedkom,lebo iba v sile jeho pokrmu Slova a Tela môžeme duchovne rásť a nasledovať ho. Kňazi majú veriacich formovať tak,aby uverili,že Ježiš je aj prostriedkom aj cieľom,ktorý je nemenný. Ježiš má v živote veriaceho obsadiť všetky dôležité posty. On potiera spoločensko-politické konvencie. Podľa nich,politicky silnejší berie skoro všetko,porazení iba omrvinky. Ježiš túži,aby mohol obsadiť všetky dôležité posty v našom živote. Jedine tak ho môžu ľudia plnohodnotne nasledovať. 3,Vrcholom Petrovej skúšky bolo ocenenie-pas moje ovce! Petrova "štátnica" pred Ježišom vyústila do tohto cerifikátu najvyššej kvality. Hocikto ho nedostane. Kňazi toto poverenie dostali. Ale s podmienkou,podľa ktorej musia všetko ostatné v živote podriadiť Pánovej službe. A,Pásť Ježišovo stádo znamená starať sa oň,všímať si ho,zabezpečovať mu všetky duchovné potreby,umožňovať mu neustály rast. B,Slovo :pas,môžeme pozmeniť na /s/pas. T.j.,pomôcť im ku spáse. Tak blízko sa dostávajú kňazi k Ježišovi,keď dostávajú poverenie iným pomáhať k spáse! Tak blízko sa nedostane nikto iný. C,Služobníci oltára musia však bdieť,aby /nepre/pás/li/ svoju príležitosť Božieho povolania pre dobro blížneho. Prepasú ju vtedy,keď budú pásť iba seba a nie stádo. Naplno ju využijú,ak potvrdia životom,že myšlienka Božieho kráľovstva je skrze nich prítomná v tomto svete. A túto myšlienku môžu rozvíjať stále viac a viac. Účinok ich pôsobenia je zrejmý:zemerasenia v dušiach tých,ktorý zanechali hriech a vykročili za svojou spásou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára