Krstiteľ

 

Nedávno som sa zúčastnil milej slávnosti. V centre pozornosti bol pán, ktorý sa dožil okrúhleho životného jubilea. Program začal oficiálnou časťou: gratulácie, kvety, dary, spev, všetko na počesť jubilanta. Po skončení oficiálnej časti sa jubilant obrátil na tých, čo sedeli najbližšie a povedal: „Prepáčte, dám si dole kravatu, nie som na ňu zvyknutý.“  Je to prirodzená vec. Nie každý je zvyknutý na spoločenské oblečenie a nie každý je nútený takto oblečený stráviť celý deň.

Všetci poznáme biblický príbeh o Dávidovi a Goliášovi. Židovský mladík Dávid použil jednoduchý prak a kameň z potoka, ktorým ochromil Filištínca. Tesne pred týmto zápasom kráľ Saul ponúkal Dávidovi svoju osobnú zbroj: pancier, prilbu a meč. Dávid zbroj vyskúšal, ale napokon ju odmietol slovami: „Nemôžem takto ísť, veď nie som na to zvyknutý.“                                     (1Sam 17, 1-10, 32, 38-51)

V prípade nášho jubilanta, ktorý sa zbavil kravaty, zohrávala dôležitú úlohu pohodlnosť, t. j. chcel si vytvoriť atmosféru pohodlia, aby sa dobre cítil. V prípade Dávida nejde iba o pohodlie ale aj o fakt, podľa ktorého sa do brnenia nenarodil. Bolo mu cudzie. Najlepšie sa cítil vo svojom prirodzenom odeve a prostredí.

Božie slovo nám pripomína, že vo svojom čase začal verejne účinkovať najmocnejší z prorokov – sv. Ján Krstiteľ. Žil a pôsobil na púšti. Nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier mal kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. (Mt 3, 1-12) Nezvykol si viesť životný štýl, aký viedli jeho súčasníci. V jeho prípade nešlo iba o otázku ako sa pohodlnejšie cítiť ani nie o to, že sa nenarodil do kráľovského paláca. Išlo hlavne o to, aby naznačil svoju otvorenosť a slobodu pre Mesiáša, ktorý v osobe Ježiša Krista práve prichádzal.

1.     Pohodlie

Niekedy nám padne vhod pohodlie, ale nie ako celoživotný stav,             ale pohodlie v konkrétnej veci a na istý čas, t. j. ako protiváha fixného zaťaženia životom. Existuje aj pohodlie pre Božie kráľovstvo,               pre evanjelium. Ide tu o trvalý stav takej formy pohodlia, podľa ktorej nám svedectvo o Kristovi nepadne zaťažko. Nie ako z núdze cnosť, ale tak,    že zľahka a prirodzene konáme podľa vzoru Ježiša Krista. A na to si máme zvykať.

2.     Mladíkovi Dávidovi Saulovo brnenie nesadlo. On sa pre vojnovú zbroj nenarodil. Ako vykúpení a pokrstení sme sa nenarodili pre výzbroj tohto sveta: pre pomstu, klamstvo, podvody a násilie. Pre nás má byť charakteristická iná výzbroj. Jej charakteristiku podal sv. Pavol, apoštol. V Liste Efezanom napísal: „Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť           pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!  Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste          za všetkých svätých!“ (Ef 6, 13-18) Na takúto výzbroj si kresťan musí zvykať. Je pre neho primeraná.

3.     V súčasnosti je frekventované slovo potenciál a kapacita. Dnes prežívame krízu. Každý deň počúvame, že sa v dôsledku vojny na Ukrajine všetko zdražuje. Preto nám rôzni odborníci nám odporúčajú využiť iné možnosti, iný potenciál pre život. Taký, ktorý sme nepoznali, alebo dostatočne nevyužívali. Hľadáme iné možnosti a kapacity na úrovni Únie, na úrovni krajiny, rodiny, pracoviska, atď. Sv. Ján Krstiteľ využíval veľmi málo potenciál materiálneho sveta. Nielen pred dvetisíc rokmi, teda za jeho čias ale aj dnes pôsobil jeho vzhľad exoticky. Poukázal a kládol dôraz            na potenciál Božieho kráľovstva. Ukázal veľkú čnosť: ako treba žiť v tomto svete, ťažiť z neho iba to najnutnejšie, nenechať sa pohltiť svetom a celým zjavom sa vložiť do služby nového nebeského Jeruzalema.         Na takúto službu si treba zvyknúť.

 

Nie je to jednoduchá vec. Materiálny svet pôsobí na nás ako magnet. Je veľmi príťažlivý a vie, ako má zaujať naše zmysly. Neuspokojí však človeka do hĺbky a navždy. Na druhej strane je tu služba ohlasovania evanjelia. Táto služba si už mnohých získala. Dokonca do takej miery,    že obetovali všetko, čím disponovali a odovzdali aj svoje životy. Svedectvo Jána Krstiteľa je živé a vždy aktuálne. Aj dnes v ňom nájdeme podnety, ktoré sú hodné nášho záujmu a nášho úsilia.