Od staršej generácie sa máme čo učiť. Od tých starších poznáme pojem: šetriť na "horšie časy". Určité veci si nakúpili vo väčšom množstve, uskladnili a v prípade akejsi núdze ich používali. Odkladali si veci na horšie časy, lebo také naozaj zažili. Preto nijaký čas nebol pre nich dostatočne dôveryhodný. Vždy predpokladali, že aj tie opticky dobré časy sa môžu zvrhnúť. Mladá generácia túto schému myslenia nepozná. Je zvyknutá ne to, že všetko je, že nič nechýba, ba že je vždy aj navyše.
Pán Ježiš nikdy nepovažoval materiálnu stránku života za tú najdôležitejšiu. Práve naopak vystríhal pred jej prezdôraznením. Hovoril síce, že si máme šetriť, no nie na horšie časy. Zdôrazňoval, že treba šetriť na "lepšie časy". V evanjeliu čítame:"V nebi si zhromažďujte poklady" /Mt 6, 19-23/. Lepšie časy ako vo večnosti už čakať nemôžeme. A čas vo večnosti ani neexistuje. Je tam večné-teraz, ktoré nikdy nepominie. Je logické, že investovať treba práve tam. Nevkladajme veľkú dôveru do pozemských súradníc, lebo tie sú veľmi neisté. Viac sa zaujímajme o nepomíňajúcu atmosféru večnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára