sobota 25. júna 2022

Rodina ako miesto zrodu povolania

 


 

         V týchto dňoch Cirkev slávi významnú udalosť – Svetové stretnutie rodín v Ríme. Koná sa na úrovni celej Cirkvi, ale aj na úrovni diecéz či farností
alebo spoločenstiev.

         Súčasťou júnových dní sú z pohľadu Cirkvi dôležité najmä diakonské a kňazské vysviacky a primičné slávnosti. Vidíme tu vzácne prepojenie atmosféry rodiny a duchovného povolania, ktoré akoby sa vlievali do jedného spoločného toku.

         To, že sa v rodine zrodí povolanie, má vplyv aj na danú rodinu. Túto udalosť si priblížme na pozadí návštevy božieho posla – anjela – v dome Izraelitu – Manueho. (Sdc 13, 1 – 25)

 

1.)  Anjela prijala ako prvá Manueho manželka.

Ona prvá dostáva zvesť, že aj napriek neplodnosti porodí syna, ktorý sa bude volať Samson. Od anjela dostáva inštrukciu: „Dávaj pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu až do dňa svojej smrti.“ Zaujímavé je, že matka má svojím životným štýlom čo najviac ladiť s povolaním, ktoré sa v tejto rodine ujalo.

         Nebýva výnimkou, že povolanie v rodine zmení atmosféru v nej. Adept kňazstva alebo zasväteného života môže spôsobiť akúsi duchovnú revolúciu v dobrom slova zmysle. Často sa stáva, že rodičia a súrodenci, ktorí vieru nepraktizovali, zrazu nájdu milosť obrátenia. Ide o milosť, ktorá vyplýva z povolania a tá môže postupne zasiahnuť celú rodinu. Platí aj to, že rodina, ktorá má záujem vychovať zasvätenú osobu a ponúknuť ju Cirkvi, volí si tomu primeraný spôsob života. Možno miestami aj trochu odriekavý vo vzťahu k svetu, viac naplnený obetou. Možno až do takej miery, že nebude používať nijaký „opojný nápoj“ tohto sveta presne tak, ako to robila rodina Manueho. Obmedzí sa iba na prijatie čistého pokrmu Božej milosti.

 

2.)  Žena, ihneď potom, čo anjel od nej odišiel, pribehla k svojmu mužovi

a povedala: „Hľa, zjavil sa mi muž, čo prišiel ku mne v onen deň.“ Žena odovzdáva mužovi dobrú zvesť a tá potom koluje po celej rodine. 

         Pre zrodenie a rast povolania je dôležité, aby sa viera odovzdávala. Deje sa tak tajomným spôsobom. Duch povolania v jednej rodine môže ovplyvniť situáciu v iných rodinách. Povolanie býva „chytľavé“. Popri adeptovi zasväteného života sa ujímajú apoštolátu aj jeho rodičia, súrodenci a ďalší. Prihovárajú sa svojmu okoliu takto alebo podobne: „Zjavila sa nám milosť povolania a my ju s radosťou odovzdávame ďalej.“ Povolanie je dôvodom na radosť v rodine, ktorá býva tiež chytľavá. Počas štúdií v kňazskom seminári nám už nebohý špirituál pripomínal zásadu „3xR“ – radosť rozdávaním rastie. V mnohých rodinách sa počiatočný smútok a rozpaky nad zrodením duchovného povolania zmenili na vrúcne a radostné schémy odovzdania sa Pánovi a Cirkvi.

 

3.)  Po odchode anjela vyhodnotil situáciu Manue takto: „Určite

zomrieme, lebo sme videli Boha.“ Tak mu diktovala jeho židovská náboženská výchova.

         Mnohí sa obávajú odovzdať dieťa do služby povolania, lebo si myslia, že to bude znamenať stratu reputácie pred očami sveta; že zahynú pre myšlienku hodnôt, ktoré vyznávajú. Obávajú sa, že budú svetom zapudení, že ich čaká degradácia v očiach neduchovne zmýšľajúcej populácie; že svet ich vyškrtne
zo svojich zoznamov dôležitosti a popularity.

         Pán Ježiš poukazuje na opačnú stranu pohľadu, keď hovorí: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lk 9, 24)

         Odovzdať syna a dcéru znamená dostať milosť vidieť Cirkev zblízka. Vidieť jej rany, starosti, problémy, presvedčiť sa o tom, aké má ona skutočné ciele a zámery. Ďalej presvedčiť sa, čím Cirkev dýcha a žije. V konečnom dôsledku rozhodnúť sa žiť a obetovať sa spolu so svojím dieťaťom, ktoré zverujú Kristovi a Cirkvi. Až takýto veľký posun môže priniesť dráma realizácie duchovného povolania.

        

         Boží podnet povolania býva zasiaty v Cirkvi do rôznych rodín. Mnohí Božiemu impulzu odolávajú a vzpierajú sa. Starosť im robí otázka: „Čo to urobí s rodinou, čo to urobí s nami?“ Rodina má mať ambíciu byť pôdou
pre povolanie, dať sa k dispozícii Božiemu plánu. Zveriť sa v pravidelnej modlitbe Bohu je výrazom tejto pripravenosti a odhodlania.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára