Svojho času vysielali v televízii reklamu, v ktorej účinkoval známy český herec Bolek Polívka. Išlo o reklamu na istú nátierku. Sloganom reklamy bolo:"Bohuš, pohni sa!". Sú ľudia, ktorým trvá dlhšie, kým sa odhodlajú k nejakému kroku. Možno to majú v povahe, možno sú predstaviteľmi "pohodlnejšieho" typu. Vždy ich treba povzbudzovať, nabádať k aktivite, popohnať...Platí to o deťoch, ale aj mnohí dospelí patria do tejto kategórie.
Sväté písmo hovorí, že "Jozue pohol táborom" /Jozue 3,1/. Bol to vodca, ktorý kráčal v Mojžišových šľapajach. Dôležité je to, že vtedajšie vnímanie viery bolo založené na určitom strachu z Boha. Kňazi z levitov niesli archu, ale ľud nesmel prísť bližšie ako bola vzdialenosť dvetisíc lakťov, pričom Boh zdôraznil:"...chráňte sa k nej priblížiť...". Boh pohol táborom aj za takúto cenu, že sa ho Židia budú báť. U Židov zohrávali vzdialenosti, kroky, miery, pravidlá vždy veľký význam. Možno až príliš.
Prišiel Ježiš-pravý Mesiáš. Aj on pohol táborom. Táborom ľudských sŕdc. Nešlo mu o metre, vzdialenosti, či rôzne druhy disciplíny, hoci sám sa židovskému zákonu neraz podriadil. Išlo o niečo dôležitejšie. Pohnúť srdcom človeka tak, aby sa dal na pokánie, je ťažšie ako pohnúť židovským táborom, hoci aj toto patrí do scenára Božej originality. Ježiš napomínal a pohýnal na základe princípu lásky a nie na báze strachu. Prihovára sa nám takto:"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním /Mt 11,28/.
Boh nám už neraz naznačil:pohni sa! Pohol našimi zmyslami, veď nie sme všetci hluchí a slepí. Ale pohol aj našim vnútrom? Zmenili sme na Boží popud niečo vo svojom živote? Umožnili sme mu, aby pohol dobre opevneným táborom nášho srdca?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára