Počas života sa nie raz ocitneme v náročnej situácii.
Dokonca si myslíme, že si ani neporadíme. No zrazu sa niekto pri nás objaví
a povie: „Netráp sa! Neboj sa! Nájdeme spôsob, existujú riešenia...“ Či už
sa tieto slová povzbudenia splnia alebo nie, psychika ich privíta. Každému
odpadne akoby kameň zo srdca. Ide o najlahodnejšiu reč, ktorú môžeme
v tej chvíli počuť.
V evanjeliu sa viackrát objavuje povzbudenie: „Nebuďte
ustarostení...“ (Mt 6, 24 – 34) Veľmi dobre to padne najmä manželom. To, čo chcú
počuť na prahu svojho manželstva alebo v jeho priebehu, sú tieto slová
a myšlienky. Uvedieme niekoľko variácií slova „starosť“.
1.)
Vždy, keď sa niekoho pýtame, aké má
zamestnanie, čo robí, čím sa živí, čomu sa venuje, môže odpovedať: „Mám na
starosti to a to...“ O čom to hovorí? Hovorí o zodpovednosti.
Neberie veci zľahka, ale chce dobrým veciam napomôcť, nespolieha sa na náhody.
Nezrieka sa obety a námahy pre Božie dielo. Sviatosť manželstva Božím
dielom je. Stojí za to prinášať obety v prospech manželského
a rodinného života.
Zodpovednosť
je neodmysliteľnou súčasťou obety, ale platí to aj opačne. Obeta úzko súvisí so
zodpovednosťou. Je veľmi užitočné, aby manželia čerpali posilu z obety
Ježiša Krista. Ona je zdrojom prajného prostredia vo sviatostnom manželstve.
2.)
„Mám starosť o niečo,
o niekoho...“ O čo tu ide? O to, že sa o niečo alebo
o niekoho zaujímam. Manželstvo je vhodnou príležitosťou, ako sa zbaviť
sebectva a o niekoho sa zaujímať. Nie však povrchne, občas či platonicky,
ale úprimne, trvalo a s láskou. Občas rodičia so smútkom povedia na
adresu svojich detí: „Nič a nikto ho nezaujíma. Žije akoby pre seba.“
Manželský zväzok poskytuje dostatok možností, ako sa otvoriť a vyjsť
z ulity a zacieliť potenciál lásky na konkrétneho človeka. Všetko, čo
máš v sebe dobré, odovzdaj v prebohatej miere vo zväzku manželstva
a rodiny.
3.)
„Mám starosť – niečo má trápi.“ Vzniká
otázka, ako si poradím so životom; ako si poradím v tomto svete, keď
vyznávam také hodnoty, ktoré svet odmieta. Zvládnem to? V roku 1989
vznikli rôzne revolučné nepokoje v Európe. Pamätáme si to aj z nášho
prostredia. O to isté sa usilovali v tom čase ľudia v Číne. Toto
povstanie bolo krvavo potlačené. V hlavnom meste, v Pekingu, je
Námestie nebeského pokoja. (rozlohou ako Vatikán). Istý americký fotograf tam
tajne nafotil zábery, ktoré obleteli
svet. Jedna z fotografií vošla do histórie zvlášť. Predstavme si za sebou
4 veľké tanky a pred nimi, čelom k nim, postavený jeden jediný muž
v bielej košeli. Len tak stál, bezbranne, s rozpaženými rukami. Fotografia
sa stala súčasťou 10 najvýznamnejších fotografií, odvtedy, čo tento výdobytok
techniky evidujeme. Jeden človek sa postavil s holými rukami proti
presile.
Manželia
žijúci vo sviatostnom manželstve sa dnes môžu cítiť tak, že sú svojimi
hodnotami neprijateľní pre tento svet. Neznámy muž v Pekingu tam stál
bezmocne s rozpaženými rukami. Manželia sa majú postaviť svetu so
zdvihnutými rukami. Tým naznačia, že čakajú posilu zhora. Sám Ježiš sa im
prihovára slovami: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“
(Jn 16, 33)
Prosba
o Božiu pomoc je neoddeliteľnou súčasťou manželského života
v prostredí viery. Boh ju určite počuje a primeraným spôsobom
odpovedá. Odpovedá takto: „O nič nebuďte ustarostení.“ To neznamená, že
manželia nemajú v živote starosti. Práve naopak. Je ich viac ako dosť. Ale
vedomie, že Boh kráča s nimi, im dáva neuveriteľnú silu. Takú silu, ktorá
svedčí o Božej prítomnosti, o jeho láske a o tom, že
svojich verných posväcuje a obdarúva hojnými milosťami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára