sobota 8. októbra 2022

Aký má priebeh Božie slovo

V poslednom čase sa dostalo do popredia záujmu verejnosti slovo-priebeh. A to najmä v súvislosti s ochorením Covid. Ľudia si vzájomne odovzdávajú skúsenosti s touto chorobou a hlavne to, aký má u koho  priebeh . Termín však vychádza aj z inej situácie. Napríklad súvisí s nejakým rozhovorom, či pohovorom atď. Aj tam sú ľudia zvedaví na celý priebeh situácie. 

    Predstavme si situáciu z evanjelia. Pán Ježiš stretáva desiatich malomocných, ktorí sa dožadujú uzdravenia. Ježiš im vzápätí odpovedá:"Choďte, ukážte sa kňazom! . A ako šli, boli uzdravení" /Lk 17, 11-19/. Zaujímalo by nás všeličo, ale najmä to, aký priebeh malo toto uzdravenie skrze Ježišovo slovo. Jemu stačí povedať slovo a už sa dejú veci. Po akej línii  či schéme pôsobí Božie slovo, že je také účinné? Nedávno sme slávili sviatok sv. Františka z Assisi. Pomôžme si jeho myšlienkami.

    1.,František píše:"Najsvätejší Otec zvestoval prostredníctvom svojho sv. archanjela Gabriela svätej a slávnej Panne Márii, že príde z neba Otcovo také dôstojné, také sväté a slávne Slovo" /Liturgia h IV, s.1536/. Nijaká imitácia slova, nijaký podvrh, žiadna lacnejšia náhrada, ale číročisté a pôvodné Slovo, ktoré poslal Otec z nebies-Ježiša Krista. 

    Stále prebiehajú diskusie o tom, či ekonomicky menej vyspelé krajiny dostávajú od európskych partnerov prvotriedne výrobky. Hovorí sa, že na nás Slovákoch sa šetrí. Sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že silnejší hráči dostávajú absolútnu kvalitu a iní iba to, čo sa k ideálu iba blíži. 

    Vzniká otázka, či dostávajú všetci rovnako hodnotné Božie slovo? Či Boh na niekom nešetrí, či ho dostávajú v spásnom formáte a hodnote všetci rovnako? Odpoveď znie: Dostávame ho tak, aby sme všetci spoznali Božiu vôľu, aby sa nám ukázala zrozumiteľná cesta Božieho kráľovstva. Nikto nemôže zostať na tejto ceste ochudobnený. Veľký muž Cirkvi sv. Pavol sa vyznáva takto:" Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal , nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista /Gal 1,12/. Aký je to vznešený paradox: ide o Slovo, ktoré nepochádza od človeka, lebo vyšlo z neba, ale je určené človeku, aby dosiahol spásu! Boh nám posiela iba prvotriednu kvalitu. Lebo náš cieľ je taký, že akákoľvek náhrada Slova by nikoho nepohla za cieľom večného života. 

    2.,Sv. František pokračuje vo svojich úvahách takto:"Z Máriinho lona si potom /Slovo/ vzalo naše pravé  ľudské a krehké telo". Aby bolo Slovo Boha zrozumiteľné, bolo oblečené do ľudského šatu. Slovo, ktoré počúvame a prijímame sa dostáva najprv vysväteným služobníkom oltára. Oni ho musia zaodiať takými ľudskými myšlienkami, aby pozývalo človeka k nasledovaniu Ježiša Krista, aby to oslovenie bolo zrozumiteľné a účinné. 

    V dnešnej dobe, ktorá je poznačená rôznymi krízami, dominuje azda najviac kríza energetická. Rozmýšľame, či dokážeme zabezpečiť v zime dostatok tepla pre svoj život. Chceme viac šetriť. Snažíme sa, aby neboli zbytočné úniky tepla, aby sa ono dostávalo k adresátovi bez strát. 

    Niekto by sa opýtal, či Božie slovo neprichádza k adresátovi s u rčitými stratami? Prečo? Lebo ide najprv cez vysväteného, ale predsa len človeka, k cieľu svojho záujmu. Neunikne nám niečo dôležité, keď nám ho odovzdávajú ľudia z mäsa a kosti, poznačení ľudskými slabosťami? Títo, však, majú povinnosť ho prijať, potom spracovať a odovzdať vo finálnej podobe. Majú povinnosť vo svedomí sa Božím slovom zaoberať a to nie povrchne a lajdácky, ale tak, že táto služba sa stáva pre nich vecou svedomia. Napriek biednym ľudským momentom, odovzdajú taký produkt, ktorý dokáže oživiť skrehnuté ľudské duše a zabezpečiť dostatok tepla Božej milosti. 

    3.,Božie slovo treba prijať tak, že ono pochádza priamo od Boha, tak, že je to Boh sám! Sv. Ignác Antiochijský, biskup a mučeník píše o tom, ako on prijíma Božie slovo. Hovorí:" Utiekam sa k evanjeliu ako k telesne prítomnému Kristovi a k apoštolom ako k prítomným starším Cirkvi" /Liturgia hodín IV, s. 328/. 

    Malá skupina ľudí prišla blahoželať staršej dáme k jubileu. Počas rozhovoru si všimli na skrini zvláštnu nádobu. Vysvitlo, že je to urna s popolom jej manžela, ktorý nedávno umrel. Pani vraví, že ešte sa chce s ním rozprávať, kým pôjde na cintorín. Hovorí, že sa s ním rozpráva, akoby tu bol fyzický prítomný a to živý. 

    Božie slovo nám síce neumožňuje, aby sme Boha videli priamo, ale odporúča, aby sme s ním komunikovali bezprostredne. Akoby sedel pred nami, akoby prišiel práve na návštevu, akoby sa začal zaujímať o náš život. Od toho sa má odvíjať aj naša modlitba, či už priamo v kostole, alebo doma, pri súkromnom rozjímaní. Málo robíme preto, aby sme Krista vnímali ako telesne prítomného v našom svete. Ak bol kedysi telesne prítomný v živote svojich súčasníkov, ktorí ho videli z tváre do tváre, tak je prítomný aj teraz, hoci naše telesné zmysly zaostávajú. Vierou si máme sprítomniť Ježiša, ktorý klope na dvere nášho srdca , domáha sa prijatia a primeranej úcty a poklony z našej strany. Buďme viac s Kristom, ktorý je večný Boh, ako s hodnotami tohto sveta, ktoré sú pominuteľné a nenasýtia naše srdce.

    Náš vzťah s Bohom bude mať určite dobrý priebeh.  Možno  budeme aj iným rozprávať o priebehu nášho vzťahu k Bohu. Božie slovo má podstatný vplyv na priebeh života. Bez neho život iba tak ľahko prebehne. Naopak, s ním sa náš život stane bohatým zdrojom pre získanie večnosti.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára