Žijeme v dobe, v ktorej zohrávajú významnú ulohu také pojmy ako sú: vízia, projekt, grafy, čísla...Predstavme si, že mladému človekovi ponúkneme nejakú víziu v horizonte viacerých rokov. Vypočuje si ju a povie:dobre, ideme do toho. Keď ju ponúkneme ľuďom, ktorí strávia tu na zemi menej rokov, ako sa práve dožili, tí zareagujú ako? Povedia:ja sa toho nedožijem, to už nie je pre mňa. A vzápätí dodajú, že sa chcú ešte niečoho dožiť , že ešte majú pred sebou nejaký miľnik, ktorý ich motivuje. Je na mieste otázka:čoho by sme sa mali dožiť už tu na zemi?
1.,Mali by sme sa dožiť takého stavu, že budeme komunikovať s Bohom. Nie laxne a naoko, nie povrchne, nie príležitostne, ale uvedomelo, pravidelne a s plným nasadením tela i duše. Už tu na zemi sa môžeme naučiť komunikovať s Bohom, ak budeme chcieť. Naučíme sa Božiu reč, ktorej základom je láska a tá je zrozumiteľná pre všetkých. Tejto úlohy si bol vedomý aj taký veľký človek, ako sv. Pavol. V Liste Efezanom píše:"...bdejte a proste za všetkých svätých! Aj za mňa , aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia..." /Ef 6, 19-20/.Tí, ktorí komunikujú s Bohom dostávajú úlohu, aby zvestovali Kristovo posolstvo so všetkou odvahou a presvedčením.
Ľuďom dobre padne, keď sa v živote stretnú s nejakou osobnosťou a môžu sa potom pochváliť: porozprával som sa s ním a bolo to príjemné a hlavne užitočné. Pre človeka, ktorý sa nachádza na prahu večnosti je veľkým šťastím, výsadou a milosťou, keď môžu povedať:stretol som Boha , rozprával som sa s ním a bolo to veľmi oživujúce. Nič tak neoživí dušu človeka ako rozhovor s Bohom.
2.,Mali by sme sa dožiť chvíle sebareflexie. Tá vyplýva z prvého bodu rozjímania-z komunikácie s Bohom. Rozhovor s Bohom nás má priviesť ku schopnosti objektívne hodnotiť svoj život. Ide o reflexiu nie na cudzí, ale na svoj osobný život.
Ľudí nabádame, aby večer používali v meste reflexné prvky. Ochránia ich pred nebezpečenstvom. Stávajú sa viditeľnými a najmä vodiči túto skutočnosť ocenia. Aj schopnosť sebareflaxie má niečo spoločné s reflexným prvkom. Prečo? Lebo tí, ktorí sa o sebareflexiu snažia, stávajú sa viditeľnými. Sú viditeľné ich skutky, ich schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, čo v dnešnom svete nie je až také samozrejmé. Ich sebareflexia sa javí ako svetlo v temných časoch súčasného štýlu života. Sú zároveň chránení pred zlom a upozorňujú svet na seba, že toto je cesta bezpečného progresu do večnosti. Sám Ježiš nás na to upozorňuje takto:" Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach /Mt 5,14-16/. Cez sebareflexiu sa stávame reflexnými prvkami v prípade usporiadania života podľa Božej vôle.
3.,Máme sa dožiť kajúceho zmýšľania. Ono vychádza zo schopnosti sebereflexie, čiže spytovania svedomia. Kajúco zmýšľa ten, kto začína žiť iným, novým spôsobom života. Okolo pokánia netreba veľa filozofie. Význam pokánia pochopil ten, kto začal žiť inak, ako doteraz.
V súčasnosti , žiaľ, stále prebieha vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Istý človek pobudol nejaký čas blízko frontovej línie. Zažil ostreľovanie, výbuchy bômb, videl smrť v priamom prenose a hlavne celkom blízko. Domov sa vrátil ako iný človek. Hrôza vojny urobila z neho iného človeka. Hrôza hriechu môže urobiť z človeka akoby novú bytosť. Vidí, ako vybuchujú životy tých, ktorí odmietajú Boha a spoločenstvo s ním. Po zvážení situácie menia svoje životné priority a začnú sa dopytovať za skutočnosťami, ktoré sa vynárajú na obzore večnosti. Kajúci človek sa stáva dôležitým svedkom budúcich vecí, ktoré pripravuje Boh.
Majme ambíciu dožiť sa tejto méty. Ak to urobíme, náš život sa stane plným a sýtym. Všetko ostatné je potom druhoradé. Táto výbava bude pre nás dostačujúca na to, aby sme boli prijatí do Božích príbytkov. Pozemské miľniky sú iba cestou a prostriedkom k nebeskému. Nie nadarmo Ježiš hovorí:"Božie kráľovstvo je medzi vami!"/Lk 17,21/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára