Vďačnosť má svoje prejavy. Poznáme ich dobre z vlastného života . Z vďačnosti napríklad podáme niekomu ruku a silnejšie stisneme. Prípadneme zvolíme objatie, alebo kombináciu prvého s druhým. V takýchto situáciách sa nehanbíme vyroniť aj nejakú tú slzu vďačnosti a pridáme slovo: ďakujem. Pri ďakovaní volíme takéto alebo podobné spôsoby, ktoré nemusíme mať vopred pripravené, lebo ich konáme intuitívne.
Evanjelium nám prinieslo iný prejav vďačnosti. Istý Samaritán, po tom, čo ho Ježiš uzdravil, "...sa vrátil a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu..." /Lk 17, 11-19/. Každý, kto raz prekročí prah večnosti, bude ďakovať Bohu. Bude ďakovať za to, čo uvidí, ale aj za to, že ho Boh už tu na zemi na večnosť pripravil svojimi dômyselnými a prozreteľnými cestami. Za čo môže človek Bohu ďakovať?
1., Za to, že sme spoznali lásku. "A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám"/1 Jn 4,16/. Známy spevák Pavol Habera má vo svojom repertoári pieseň s podobnou myšlienkou: "Boli sme raz milovaní..." Spoznali sme, že Boh nás miluje a že jeho láska má nekonečné parametre. Jej najdokonalejším vyjadrením je Ježišova obeta na Kalvárii. Ona je zdrojom tej najčistejšej lásky, ktorá prechádza na človeka. A človek ju podáva ďalej, svojmu blížnemu. Vtedy pochopí, že láska musí mať mať kolobeh, že musí v pozemskom živote cirkulovať.
Vždy, keď začína vykurovacie obdobie, kontroluje väčšina z nás radiátory, ktoré majú rozvádzať teplo po celom byte. Vie to aj dieťa-primerané teplo chceme všade. Má to vedieť aj dieťa-lásku chceme okusovať na každom kroku a chceme ju rozvádzať, aby kolovala požehnaným spôsobom v celom ľudskom spoločenstve. Ak sme v takúto Božiu lásku uverili, sme šťastní ľudia, sebestační a pripravení pre večnosť.
2., Bohu budeme ďakovať za to, že sme spoznali význam obety. S tým súvisí aj pojem-obeť. Ľudia sa často stávajú obeťami-nechcenými obeťami. Povieme, že niekto sa stal obeťou podvodu, prípadne násilia, alebo omylu. Ale niekedy chceme priniesť dobrovoľnú obetu. Čiže súhlasíme s dopadom niečoho ťažkého na náš život a toto bremeno dobrovoľne nesieme v ústrety Bohu. Obetujeme sa za niekoho: za blížneho, za toho, kto už odišiel do večnosti a chceme mu vyprosiť večný život. Obetu prinášame aj za seba, aby náš život bol čo najviac podobný tomu Ježišovmu.
Spomeňme si na slová, ktoré hovoríme pri sv.omši:"Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi". Vždy, keď znášame ťarchu obety, aj takej, ktorú nám zošle Boh, bez toho, žeby sa nás pýtal, či ju chceme prijať, alebo nie, prosme blížnych slovami tejto krátkej modlitby. Keď je nám kríž ťažký, prosme blížnych, aby sa za nás modlili, žeby sme pod jeho ťarchou neskolabovali. K Bohu smeruje iba taká obeta, ktorá sa neustále očisťuje, ktorá neustále hľadá v Kristovi motiváciu, aby mala čo najideálnejšie parametre. Obeta je silnou zbraňou, ktorou disponujeme, aby sme ňou vyprosili určité dobro. Aj dobro večnej blaženosti.
3., Bohu raz poďakujeme za to, že sme mohli robiť pokánie. Kdesi na okolí sa konalo športovo-spoločenské podujatie. Po jeho skončení nabehla skupina ľudí s igelitovými vrecami a zbierala odpadky, čistila priestranstvo a odstaňovala škody. Ktosi z nich povedal:"Musíme to odovzdať v pôvodnom stave".
Svoj život chceme raz Bohu odovzdať v čistom stave. Nemá zmysel hovoriť, že všetko bolo ideálne, že sme prežili život bez poškvrny. S pomocou Božou, chceme očisťovať svoj život priebežne. Dosiahneme zmierenie a spojenie s Ježišom, ktorého sme sa snažili nasledovať. Obzrime sa z času na čas za seba a skúmajme možnosti očisty života ako prípravu pre večnosť, ako možnosť odčiniť svoje hriechy. Pestovaním pokánia sa stávame Božími priateľmi a predstavujeme ideál kandidáta na trvalé okusovanie Pánovej lásky. Ťarcha pokánia sa nám stane láskavým premostením do kráľovstva blaženosti.
Dúfame, že tí, ktorí na večnosť odchádzajú, sú v stave neustáleho ďakovania. Božia dobrota predčí naše očakávania. Už tu na zemi sa snažme vidieť čiastočné, ale pravé stopy Božej dobroty. Ďakovanie Bohu nech sa stane súčasťou identity nás, pútnikov, ktorí hľadáme večnú vlasť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára