Zvykli sme si na možnosti používania kuriérskej služby. Je to výhoda, lebo dostaneme objednaný tovar až domov. Nedávno som zachytil rozhovor dvoch ľudí na túto tému. Jeden spomínal, že mu kuriérska spoločnosť doručila balík, ktorý bol rozbitý, roztrhaný, zničený. Odmietol ho prijať a rozhorčoval sa nad tým, že sa takéto veci stávajú. Nikomu z nás by sa nepáčilo, keby takúto roztrasenú zásielku dostal na svoju adresu.
Telo človeka po smrti vykazuje charakteristiku istého zničenia. Je poznačené starobou, chorobami, zraneniami, možno operačnými zákrokmi. Zem ho prijme do svojich útrob. Aj duša býva zjazvená častými životnými zápasmi a rôznymi slabosťami. A napriek tomu ju Boh prijme do večnosti. Aj telo Božieho Syna je poznačené ranami, ktoré majú svoj pôvod v smrteľnom zápase za našu spásu, ktorý sa odohral na Kalvárii. Boh-Pán života a smrti pozná podstatu a zmysel našich zápasov a prijma každého, kto bojoval do konca.
1.,Súčasťou tohto zápasu je , aby sme si vybrali ten biblický "lepší podiel". Vybrala si ho jedna z dvoch sestier, ktorých dom Ježiš navštívil. Bola to Mária, ktorá si sadla Ježišovi k nohám a počúvala ho. Pán ju pochválil slovami, že si vybrala "lepší podiel" /Lk 10,38-42/. Tu nešlo iba o bežné počúvanie profánneho monológu Ježiša z Nazareta. Išlo o započúvanie sa do slov, ktoré sú pokrmom na ceste spásy. Ježiš nikdy neviedol talk-šou. Podstatu jeho slov odhalil Apoštol národov, ktorý napísal:"Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista" /Gal 1, 12/. V našom živote má prebiehať takýto zápas o pokrm Slova, koré nás posilňuje v našom smerovaní do večnosti. Využívajme čas, ktorý sme od Boha dostali a prisadnime si občas k Pánovým nohám, aby sme prijali to, čo je vrcholom jeho pozemskej ponúky-slová večného života.
2., Dôležitým prvkom nášho zápasu je aj úsilie o vernosť Ježišovmu posolstvu. Istý človek sa po rokoch vrátil domov. Pochodil kus sveta, lebo tam si našiel prácu a určité zázemie. Po čase navštívil svojich príbuzných a konštatoval, že vo svete môžeme veriť v čokoľvek...Tvrdil, že vo svete je tak "veľa možností v čo veriť..."
Aj sám Ježiš ponúkol učeníkom túto možnosť, keď sa ich spýtal, či chcú od neho odísť. Oni to odmietli, lebo sa presvedčili, že iba on má "slová večného života" /Jn 6,68/. Nechceli odísť, lebo vedeli, že ich život má zmysel iba vtedy, keď zostanú verní Ježišovmu povolaniu. Zistili, že im netreba hľadať nič nové a prevratné. Potrebujú jedno jediné-prehlbovať sa vo viere v Ježiša a zostať verní. Nepotrebujú hľadať iné, ale zostať verní tomu, čo pochádza od Boha. Pri istej príležitosti požiadali Ježiša:"Pane, daj nám väčšiu vieru" /Lk 17,5/. To je aj poslanie kresťana v dnešnej dobe, aby zostal verným a išiel vo viere do hĺbky.
3.,K podstate životných zápasov o vyššie hodnoty je schopnosť a ochota znášať kríže. Svätý Pavol sa nám prihovára takto:"...znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec..."A ďalej dodáva:" Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu.." /2 Tim 2, 8-13/.
Ide o veľkú vec, ak dokážeme znášať kríže svojho života a pripojiť ich k Ježišovmu utrpeniu. To, čo sa nedá odvrátiť, čomu sa nemožno vyhnúť, treba znášať v tej viere, že všetko nám poslúži na dobré. Niekedy sa ľudia navzájom pýtajú:"Ako to znášaš?". Dá sa na to odpovedať aj slovami Písma:"Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje"/Flp 4,13/. Sú ľudia, ktorí dokážu veľa. Sú obdivuhodní pre svoju vytrvalosť, odolnosť v ťažkých podmienkach. A sú ľudia, ktorí sú verní krížu, lebo ten dokáže vytvoriť podmienky najťažšie. Pomôžme ľuďom niesť ich kríže. Poskytnime im duchovnú prvú pomoc, zmiernime ich bolesti a zverme ich do dobrých rúk, ak v živote tápu a blúdia. Veľa zmôžu trpiaci a veľa zmôžu aj tí, ktorí im prinášajú pomoc a úľavu. "Neste si vzájomne bremená a tak naplnite Kristov zákon" /Gal 6,2/. Znášajme spolu to, čo najviac poslúži na Kristovu slávu-zjednotenie sa s ním v krížoch života.
Boh je ten, ktorý všetko lieči a zaceľuje. Je ochotný nás prijať, aby vyliečil definitívne naše poranenia, ktoré sme utŕžili v konfrontácii so životom. Ocitneme sa tak zoči- voči sláve, ktorá bohato prevýši naše pozemské ujmy. Cez sebareflexiu a pokánie môžeme objaviť cestu úľavy a spásy. Boh nás prijme už nie ako rozbitých, ale ako obnovených a pripravených na večnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára