sobota 29. apríla 2023

PASTIER A STÁDO

 


 

         Na istú strednú školu nastúpil študent z vidieckeho prostredia. Celá jeho rodina sa už dlhé roky venovala chovu oviec a prevažnú časť roka prežila na salaši. Chlapec mal skôr vzťah k fyzickej práci ako k štúdiu. V škole mu to nešlo, hoci neprepadal, jeho výsledky boli priemerné.

         Raz ho chcel pedagóg pri neúspešnej odpovedi ponížiť, preto mu povedal pred celou triedou: „Vráť sa radšej k ovciam!“

         V istej diecéze na Slovensku mal biskup vážny rozhovor so svojím kňazom,  ktorý chcel zanechať službu. Predstavený sa ho snažil presvedčiť, aby zostal, a to slovami: „Prosím ťa, vráť sa k ovciam!“ (veriacim)

         Vidíme, aký je v tom rozdiel. V prvom prípade išlo o urážku a poníženie. V druhom prípade to bolo chápané opačne. Biskup zdôraznil fakt, že „byť s ovcami“, slúžiť im a komunikovať s nimi je to, prečo by sa niekto mal stať kňazom a neutekať zo služby. Stádo potrebuje pastiera a pastier stádo. To je jedna z mnohých dôležitých myšlienok Nedele Dobrého Pastiera. Čo by sme mali vyprosovať súčasným i budúcim pastierom?

1.)  Odvahu

Ide o odvahu z vonkajších dôvodov, teda z dôvodov nepriazne sveta voči evanjeliu a jeho hlásateľom. Nejde o novú skutočnosť, lebo už veľmi dávno sv. Pavol napísal do Solúna toto: „Veď sami viete, bratia, že sme k vám neprišli nadarmo. Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli odvahu lásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí.“ (1Sol 2, 1 – 2)

         Jedine Boh môže dať ohlasovateľovi evanjelia takú odvahu, že napriek nepriaznivej klíme spoločnosti sa odhodlá odovzdávať Božie pravdy. Evanjelium nerozoznáva vodnú či nevhodnú atmosféru, lebo ono sa má hlásať „vhod i nevhod“.

         Druhým dôvodom potreby odvahy pri hlásaní evanjelia je vnútorný dôvod. Takto ho opisuje Kniha Zjavenia sv. Jána: „A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ (Zjv 10, 8 – 9) Náuka evanjelia nemá byť záležitosťou chuti alebo nechuti. Ak nechutí, ak zhorkne, nie je to preto, že by bola zle pripravená, ale preto, že vnútro človeka môže byť choré pod vplyvom hriechu. Služobník oltára má ohlásiť, že vtedy bude Božie slovo účinné, ak človek vylieči a odstráni horčinu zo svojej duše. Aj na to potrebuje odvahu. Sv. Katarína Sienská v diele O Božej prozreteľnosti, napísala: „Ty si odev, ktorý zakrýva moju nahotu, a nás, hladných, živíš svojou sladkosťou, lebo si sladký, v tebe niet horkosti, veľká Trojica!“

2.)  Ochota k obeti

Súčasťou tohto procesu je schopnosť prinášať väčšie či menšie obeti a zároveň znášať príkoria. Biblický príbeh Šavla dôverne poznáme. (Sk 9, 1 – 20) Cestou do Damasku mal zjavenie a padol na zem. Do mesta utekal, pretože vlastnil poverenie zatýkať kresťanov, no Boh mu to prekazil. Mal s ním iné plány. Šavol sa plný bezradnosti pýta: „Kto si, Pane?“ Akoby sa pýtal: „Má zmysel obetovať sa pre teba? Čo mi ponúkaš? Akých záruk sa môžem od teba dočkať?“ Takéto a podobné otázky sa môžu objaviť v duši hlásateľa evanjelia, lebo Boh často necháva padnúť do prachu zeme ambície adeptov kňazstva, aby ich duchovný zrak povzniesol vyššie. Pritom ponúka jedinú alternatívu – ohlasovať Krista a odmietnuť ponuky tohto sveta. Ide o veľké životné rozhodnutia, ktoré dokážu zmeniť život jednotlivca o 180 stupňov.

         Šavol je toho typickým príkladom. Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Šavol je patrónom tých, ktorí uvažujú o kňazstve, ale nevidia na ňom nič populárne, nič, čo by pozdvihlo ich status v profánnej spoločnosti. Nevidia veľa možností urobiť kariéru alebo pripojiť sa k spoločenskej smotánke.

         Majú však vidieť iné skutočnosti, napr.: nič tak nenaplní ich dušu ako kňazské povolanie a nič tak nenasýti duše veriacich ako pokrm, ktorý môžu „zhotoviť“ iba kňazské ruky. Kňaz sýti veriacich Božím pokrmom.

         Prednedávnom som čítal o tom, ako desiatky ľudí v Keni pozomierali na následky dobrovoľného vyhladovania. Vodca sekty ich presvedčil, že len vtedy uzrú Ježiša, ak dobrovoľne zomrú od hladu.

         Aký je to rozdiel v ponímaní skutočného poslania kňaza! Kňaz robí opačne – nabáda a povzbudzuje ľudí k opaku. Motivuje ich, aby sa sýtili tým pokrmom, ktorý nám zanechal Pán Ježiš. On sám hovorí: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.“ (Jn 6, 51)

         Cieľom služby kňaza nie je stádo vyhladovať, ale naopak. Jeho úlohou je odovzdávať Boží pokrm slova i eucharistie. Má to robiť tak, aby veriaci s odvahou a nádejou kráčali v ústrety večnosti.

3.)  Verný obraz Krista

Do múzea Voskových figurín Madam Tussaudovej pribudla nedávno nová postava. Kráľovná Kamila, manželka nového britského kráľa, Karola III. Tvorcovia modelu sa museli s ňou stretnúť a urobiť množstvo detailných záberov, aby vosková podoba čo najviac súhlasila s originálom.

         Duchovný pastier sa má detailne o Ježiša zaujímať. Viac ako o čokoľvek iné. Jeho poslaním je, aby detailne Ježiša spoznával, komunikoval s ním a poznatok presvedčivo odovzdal ďalej. Má odovzdávať čo najvernejší obraz Dobrého Pastiera, a nie figurínu, živého Krista, nie jeho podobizeň. Je dôležité, aby ho spoznávanie Krista neunavilo, alebo aby si nezačal myslieť, že poznanie o Ježišovi už vyčerpal. Ježiš je zdrojom podnetov, ktoré sa nikdy neminú. Duchovný pastier nie je iba akýmsi dispečerom milostí od Krista, ale má byť tvorcom vlastného charakteru, ktorý buduje pozorujúc Ježišovo zmýšľanie a konanie. On buduje seba a zároveň aj iných. Inšpiruje sa Ježišom, aby ho nasledoval a povzbudzuje okolie, aby zdroj čnosti videlo iba v Ježišovi Kristovi.

 

         Ak sa kňaz neodcudzí Kristovi, neodcudzí sa ani stádu, ktoré je mu zverené. Táto axióma platí raz a navždy. Je potrebné, aby sa Cirkev modlila za duchovných pastierov tak, aby ich osobnosť Dobrého Pastiera nikdy nezunovala a aby ich nezunovali ani duchovné potreby veriacich. Pre Ježiša je toto najvyššia priorita, lebo on sám dal život za svoje ovce a nechce, aby im chýbala primeraná starostlivosť zo strany pastiera.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára