štvrtok 27. apríla 2023

Uvidieť Boha

Každý z nás mal alebo má nejaký ľudské vzory. Svoje ideály má detstvo, vek dospievania ani nehovoriac. Dokonca aj v rokoch dospelosti sú niektorí ľudia hodní toho, aby sme im venovali pozornosť, ak nie priamo nasledovali. Existuje logická otázka:koho chceme v živote stretnúť, koho chceme vidieť, s kým by sme sa radi porozprávali skôr, ako odídeme na večnosť? Námetov by bolo určite dosť, veď v ľudskom spoločenstve nachádzame nemálo osobností . Azda by sa našiel aj taký, ktorý by povedal, žeby chcel stretnúť Boha a to nejakým osobnejším spôsobom. 

    Presne tak, ako to urobili istí Gréci, ktorí prišli za apoštolom Filipom a vyjadrili svoju požiadavku:"Pane, chceli by sme vidieť Ježiša"/Jn 12,21/. Skutky apoštolov hovoria o tom istom Filipovi, ktorého Boh poslal, aby sa stal sprievodcom etiópskeho veľmoža , poučil ho o Kristovej náuke a zvestoval mu Ježiša /Sk 8, 26-40/. Filip vystupuje ako taký, ktorý otvára ľuďom srdce i zrak, aby uvideli Ježiša už počas pozemskej púte. Za akých podmienok a či vôbec sa tak môže stať aj dnes?

1.,Boh poslal Filipa, aby sa dostavil na cestu z Jeruzalema do Gazy. Tá cesta bola pustá. Zažiť pustatinu chcú najmä takí ľudia, ktorí sú vyčerpaní hektickým spôsobom života. Pustatina je pre nich dočasným liekom na to, aby zrelaxovali a vrátili sa späť, do kolotoča každodenných povinností. A čo tí, ktorí majú pusto v duši?  Pre nich virvar života nemusí byť plnohodnotným liekom. Pustatinu v duši človeka môže vyriešiť jedine prítomnosť Boha. Iba on môže naplniť vyprahnutú ľudskú dušu, ktorá túži po osviežujúcom pokrme. Máme robiť všetko preto, aby sme aj na večnosť odchádzali sýti Pánových darov, ktoré sú primerané pozemskému putovaniu. Uprostred púšte najviac vynikne studňa. Uprostred pozemských zápasov sa najkrajšie vyníma prítomnosť Ježiša, ktorý sa dáva vidieť a spoznať tým, ktorí po ňom túžia.

    2.,Filip sa pripojil k etiópskemu veľmožovi a išiel s ním kus cesty. Ježiš sa zviditeľňuje tam, kde človek sa pripojí k blížnemu a je s ním v dobrom i zlom. Nie je to ľahké. Zladiť krok s takým, ktorý zaostáva, ktorý je nejakým spôsobom limitovaný, ktorý neustále zápasí s nejakým nedostatkom a najviac sám so sebou, je obdivuhodná čnosť. Ten, kto aspoň na chvíľu upustí od svojho tempa a zvolí tempo slabšieho, ten si vyslúži uznanie. 

    Počas cyklistických pretekov sa stáva, že pretekári spadnú. Automaticky sú pri nich kolegovia z družsta, počkajú, kým sa pozviechajú a pokračujú s nimi primeraným tempom, až kým nedostihnú hlavný pelotón. Aspoň na istý čas zabudnú na svoje ambície, pokoria sa a sústreďujú sa na jedno-ako pomôcť slabšiemu a zranenému. 

    Sám Ježiš vstupuje do tohto procesu, lebo on sa identifikuje aj ako pomáhajúci aj ako ten, ktorý je adresátom obetavej lásky. V tomto procese je Ježiš azda najhmatateľnejší, najviditeľnejší. Účinkuje tam, kde je človek človeku oporou, tam, kde treba ukázať často hrdinské čnosti obetavosti a pokory.

    3.,Vrcholným bodom stretnutia Filipa s veľmožom bol krst. Ide o korunováciu tejto komunikácie. Korunovácia v striktnom slova zmysle, je slávnostný obrad, počas ktorého, položia na hlavu vyvoleného kráľovskú korunu. Nechajú mu ju na hlave iba obmedzený čas, potom ju umiestnia medzi klenoty. Dnes ju kráľ nenosí  tak, ako v rozprávke na hlave, celý čas. Uvidíme, ako to bude o niekoľko dní pri korunovácii Karola III., nového britského panovníka.

    Milosť krstu je slávnostnou chvíľou, ktorá je nekonečne hodnotnejšia, ako korunovácia ktoréhokoľvek panovníka. Neviditeľná koruna milosti daná pri krste, sa už nedá odstániť. Zostáva naveky. A je cestou k absolútnemu cieľu-k bránam večnosti. Človek, ktorý je korunovaný milosťou krstu, má mať ambíciu byť korunovaný nehynúcou slávou vo večnosti. Vážme si dar sviatosti krstu a aj iných sviatostí, ktoré sú pre nás posilou a pokrmom, aby nám boli ozdobou vtedy, keď sa ocitneme pred Pánom života s mrti. 

    Urobme si hierarchiu v idoloch, ktoré sa nám núkajú. Ak bude Pán Ježiš na najvyššom stupni hierarchie, iné idoly nás prestanú zaujímať, najmä vtedy, keby nás mali od Boha odrádzať. Poznanie Ježiša a láska k nemu naplní našu dušu tak,  že on sa pre nás stane hodným nasledovania a poklony.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára