DEŇ NEBA

 

 

         Včera som stretol istú pani učiteľku cestou do práce. Mala na sebe pracovný odev, montérky. Keď som naň reagoval, odpovedala, že je Deň Zeme. Deti a učitelia vykonávajú rôzne aktivity, aby našej Zemi pomohli a vypestovali si vzťah k životnému prostrediu, čo je chvályhodné.

         Existuje aj Deň neba. Ten nastáva vtedy, keď niekto odchádza do večnosti s nádejou na večný život. Deň Zeme je iba raz v roku. Deň neba nastáva kedykoľvek bez toho, že by ho niekto okrem Boha naplánoval.

         Dňu neba predchádzajú isté situácie, ktoré môže zažiť každý z nás. O ktoré ide? Prezradí nám to evanjelium. Sv. Ján napísal: „Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.“
(Jn 6, 16 – 21)

 

1.) Zotmelo sa

Starí ľudia často rozprávali o tom, že keď ešte nepoznali elektrinu, snažili sa všetko potrebné okolo domu urobiť do súmraku. Vo tme veľa toho urobiť nedokázali.

Dnes sú také svetlá, ktoré sa aktivizujú príchodom tmy. Čím väčšia tma, tým viac a výdatnejšie svietia.

         Čím je človek starší a výkonnostne utlmenejší, tým viac vníma tmu,
ktorá mu bráni vykonávať určité činnosti na najvyššej úrovni. Čím viac vníma fakt, že akýsi súmrak postupne zahaľuje jeho praktický život, tým viac má vnímať prítomnosť svetla Ježišovej blízkosti.

         Vek, zdravie a iné okolnosti človeka utlmujú pre rôzne diela, ale o to viac má v ňom rásť vnímavosť pre Božie svetlo, ktoré ako jediné má schopnosť voviesť ho do Božieho kráľovstva.

 

2.) Ježiš ešte neprišiel

Malé deti chcú niekedy hrať s dospelými hru, napríklad na schovávačku. Dieťa sa schová a myslí si, že ho nikto nevidí, hoci mu z úkrytu trčí hlávka alebo ruka či noha. Dospelí sa tvária, že ho nemôžu nájsť, čo spôsobuje dieťaťu veľkú radosť. Až po dlhom čase ktosi z dospelých zvolá: „Aha, tu je!“

Ježiš sa tvári, že sa pred nami schováva a my sa tvárime, že ho nevidíme. Nevidíme ho, lebo ho nepotrebujeme. Cítime sa momentálne dosť silní na to že si vystačíme sami. Raz táto hra pre každého z nás skončí. Ježiš rázne povie: „Tu som!“ Povie to tak, aby človek nemohol povedať, že o ňom nevie. Niekedy sa ozve cez kríž utrpenia, choroby, inokedy cez životné prehry a sklamania. Každý z nás môže takúto situáciu čakať, ak neobjaví a neprijme Pána Ježiša omnoho skôr.

 

3.) Rozbúrené more

Vodnú plochu možno rozčeriť, rozvíriť alebo rozbúriť. Rozčeríme ju tým,
že niečo do vody hodíme, napríklad kamienok. Vodná hladina sa nachvíľu rozčerí a vzápätí sa vráti do pôvodnej polohy. Vodná plocha sa však môže
aj rozvíriť. Zvírenie vody môže súvisieť napríklad so skokom plavca do bazéna. Plavec odpláva a hladina sa po čase upokojí. Rozbúrenie hladiny mora väčšinou ovplyvniť nemôžeme. Príde silná búrka, vzniknú vlny, ktoré môžu byť životu nebezpečné. Obyčajne tento úkaz netrvá krátko a môže znamenať veľké nebezpečenstvo pre človeka.

         Boh svojou činnosťou vplýva na hladinu nášho života. Viera v neho môže napríklad hladinu rozčeriť. Niekomu tento fakt stačí na to, aby zmenil svoj život smerom k Bohu. Mnohí však zostávajú nečinní a nevšímaví. „Čo je to také „žblnknutie“? povedia. Potom Pán urobí silnejší krok. Spôsobí vír, ktorým chce strhnúť dušu pre dielo spásy. Taký vír môže byť aj veľmi silný. Ani to však nemusí stačiť na to, aby si človek uvedomil, že je Pán blízko a chce s ním dôvernejšie komunikovať. Človek musí niekedy vo svojom srdci zažiť búrku potrebnú na definitívne usmernenie chodu svojho života k vyšším hodnotám. Ide o hodnoty, ktoré prevyšujú rámec pozemských starostí. Paradoxne, rozbúrené vlny života môžu byť pre človeka zdrojom spásy.

        

         Deň Zeme môže byť silným motivačným elementom preto, aby sme nezničili pozemský svet, ktorý Boh obdaril svojou nádherou.

         Deň neba, t. j. taký deň, keď niekto odíde do večnosti alebo si v ňom pripomenieme daného obyvateľa večnosti, je dôležitý preto, aby sme nestratili cieľ svojho smerovania. Človek môže zničiť prírodu, ale čo je horšie, môže zničiť aj svoju cestu do večnosti.

Pestujme Deň neba, lebo sme povolaní k cieľu, o ktorom kázal
sv. Peter v deň Turíc slovami žalmistu: „Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred tvojou tvárou.“ (Sk 2, 22 – 28)