Mudrci-stĺpy vianočnej viery.

Včera /5.1. 2025/  otváral slávnostným spôsobom kardinál James Michael Harvey  bránu už na štvrtej bazilike v Ríme. Je to súčasť liturgického programu Jubilejného roka. Išlo o Baziliku sv. Pavla za hradbami. Komentátor oznámil o.i., že bazilika bola postavená v 4.storočí, že bola pôvodne väčšia ako Bazilika sv. Petra, ale r.1823 ju zachvátil devastačný požiar. Zhorela úplne, zostali iba stĺpy. Okolo nich alebo na nich postavili potom novú baziliku, ktorá sa podobá tej pôvodnej, ale už nie čo sa týka  všetkých detailov. Stĺpy zostali pôvodné. 

Od čias troch Mudrcov sa svet zmenil. V mnohom aj, v duchovnom slova zmysle, aj vyhorel. Ale stĺpy Vianoc- Mudrci a ich svedectvo zostáva živé a nedotknuté stále. V čom spočíva? /Mt 2,1-12/.

1.,Mudrci boli slobodní ľudia, ktorí sa nenechali nikým a ničím zviazaťa odradiť od cesty, na konci ktorej bol Mesiáš. Ďaleko od Betlehema boli pozvaní, aby podstúpili púť, ktorá bude  korunovaná víťazným záverom. Na druhej strane kráľ Herodes ani v Jeruzaleme nespoznal dôležitosť chvíle. Bol zakuklený a zviazaný napr. strachom o svoj život a aj strachom z toho, že raz mu niekto zaklope na dvere a povie, že ho na kráľovskom tróne vystrieda, po dobrom, či po zlom. A nezabúdajme na to, že bol zviazaný aj luxusom, ktorým sa nechal obklopovať. 

Je veľa vecí, ktorými sa ľudia nechali pozväzovať, aby nemohli žiť na plno svoju vieru. Napr. pod vplyvom tlaku, vyhrážok a pre nasledovania. Ale aj pod vplyvom toho, že im niekto predostrel úžasnú a lichotivú predstavu života bez komunikácie s Bohom. Nezabúdajme na to, že dôležitým negatívnym prejavom straty viery je spokojnosť so sebou samým a presvedčenie, že "ja to nepotrebujem" a som sebestačný vo všetkom. Iba ten, kto sa nechá "zviazať" Kristom, sa môže stať slobodným človekom a z hlboka sa nadýchnuť pravej viery.

2,Mudrci bez otáľania vykročili na cestu. Pochopili, že musia putovať.Neodradili ich ani útrapy putovania, ani tzv. strata času, ktorou sa my, súčasní ľudia, najviac oháňame. Herodes zostal na mieste. Ľuto mu bolo vynaložiť vlastnú energiu, radšej situáciu doma odkonzultoval s veľkňazmi a zákonníkmi. 

Vo viere musíme putovať a pri tom vynaložiť určitú námahu a priniesť obetu. Po minulé dni sme si všímali v TV vysielanie z otvárania brán na rímskych bazilikách, čo súvisí so začiatkom Jubilejného roka. Človek, ktorý pristúpi k veľkej bráne budovy má automaticky ambíciu do brány sa zaprieť a tak ju otvoriť smerom do vnútra. Ale niekedy je brána situovaná opačne. Veraje musí človek potlačiť k sebe a pri tom urobiť minimálne krok vzad. V jednom i druhom prípade musí vynaložiť určitú námahu. Je to súčasť putovania a nachádzania tajomstva, ktoré je za bránami skryté. Napr. medzi najnáročnejšie procesy otvárania, patrí otvorenie vlastného srdca, aby sa stala prístupným Božiemu tajomstvu. Herodes síce mudrcov prijal a otvoril im na krátko bránu svojho paláca, ale jeho srdce zostalo zatvorené. Mudrci zatvorili brány svojich každodenných povinností a svojich domov, ale dokorám otvorili svoje srdce pre hľadanie Boha.

3.,Mudrci našli Život, ale Herodes išiel vraždiť. Sväté Písmo hovorí, že dal povraždiť chlapcov až do dvoch rokov, lebo si myslel vo svojej zvrhlosi a krutosti, že medzi obeťami bude aj Ježiš /Mt 2, 13-18/.Mudrci po odchode z Betlehema rozsievali život, Herodes  zúril a zanechal po sebe krvavé stopy. 

Prejavom viery je to, že sa učíme neustále rozsievať dobro. Istá osoba roky ošetruje okolie kostola vo svojom rodisku. Prakticky je tam celé leto. Stále niečo okopáva, čistí a pod. Ktosi sa jej spýtal:"Prečo to robíte? Nezunovalo sa vám to?". Odpoveď znela:"Nie. Lebo chcem byť užitočná a mám nádej, že z tých ľudí, ktorí okolo mňa prechádzajú, sa nájde aspoň niekto, kto si povie, že aj on chce takto konať, alebo robiť niečo podobné". Možno sa veľa takých ľudí nenájde, ale niekto určite áno, kto prijme túto skutočnosť ako poslanie a službu pre kostol. Takýmto spôsobom sa duch viery vzmáha, posilňuje a zanecháva nie krvavé, ale životodarné stopy. 

V živote som navštívil veľa kostolov, v ktorých bolo niekoľko stĺpov. Kedysi takto stavali kostoly. Dnes v nových podmienkach je stĺpov menej. Stĺpy aj zacláňajú. Ten, kto sedí za stĺpom, nevidí celkom dobre. S tým sa už nič nedá robiť. Ale je výhodou mať vedľa seba niekoho, kto je stĺpom môjho života. Pri ňom vidíme lepšie, kde sú pravé hodnoty života. Stĺpy pokazujú na starých majstrov architektúry a stĺpy viery zasa na majstrovstvo viery našich otcov. Preto sú traja Mudrci oporami aj našej viery.

Čo nás môžu naučiť Vianoce?

Istý uznávaný pedagóg spomínal na svoje začiatky. Keď začínal, niektorí jeho poslucháči-študenti na vysokej škole sa mu priznali, že  mu zo začiatku nedôverovali a mysleli si:"Čo už nás môže tento naučiť?!" Po čase, však, názor zmenili, lebo pedagóg ich zaujal. Koľkokrát sa stane, že si o niekom pomyslíme niečo podobné:"Čo mi chceš povedať také, čo už neviem alebo čo som nepočul?!"

Pri jasliach Ježiša z Nazareta stoja jednoduchí ľudia: Mária-jeho matka, Jozef-jeho pestún, prípadne pastieri...Hocikto z ľudí sa môže pri pohľade na túto scénu v srdci pohoršiť a povedať:"Čo už len títo chudobní ľudia mi môžu povedať k otázke mojej viery?!" No, hĺbavejší človek bude uvažovať inak. Pochopí, že tí, ktorých spomína evanjelium, nie sú iba úctyhodné historické postavy , ktorých drevené či plastové vyobrazenia vyťahujeme na konci Adventu na stôl pod vianočný stromček. Oni sú studnicou podnetov, ktoré nám každý rok ponúka Cirkev v Božom slove a v liturgickom slávení.Čo si môžeme všimnúť tento rok?

1.,"A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta" /Lk 2,3/. Cisár Augustus vydal nariadenie, aby sa vykonal súpis ľudí, lebo sa chcel dozvedieť fakty o počte obyvateľstva. Poslúchnuť museli všetci. Mohli si myslieť čokoľvek, ale tento administratívny úkon splniť museli. A to aj vtedy, keď bol spojený s namáhavým cestovaním a prerušením každodenných povinností. A ľudia šli. Nechceli mať opletačky s úradníkmi a tak nastala veľká migrácia obyvateľstva. Chceli mať pokoj. 

Prečo šli Jozef s Máriou do Betlehema? Lebo ľudstvo potrebovalo Pokoj. V Betleheme sa mal narodiť Mesiáš, ktorého prorok Izaiáš nazval Kniežaťom pokoja /Iz 9,5/. Na svet mal prísť Pokoj, ktorý neznamená-dajte mi všetci pokoj! Ale: ja vám prinášam pokoj, ja sám som Pokoj, ktorý potrebujete, aby ste napredovali vo veci spásy. Ľudstvo tento Pokoj dlhodobo očakávalo. 

Mnohí z nás sa priznajú, že mali vo svojej viere fázu, keď navštevovali bohoslužby a prijímali sviatosti len preto, aby mali pokoj. Nie je vylúčené, že ani po rokoch sa tejto nálepky nezbavili. Len, aby bol doma pokoj. Ale viera v Boha je aj o tom, aby bol pokoj v duši a aby sa naplnil zmysel života. Tento Pokoj, ktorý sa dnes v Betleheme narodil, potom odovzdávame ďalej.

2.,"Mária zachovávala  všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich" /Lk 2,19/. Určité veci si zvykneme niekam uložiť, lebo majú napr. sezónny charakter. Vtedy na ne prestaneme myslieť a na čas nás nebudú zaujímať. Stávajú sa takto súčasťou akéhosi súkromného archívu. Sú dobre uložené, sú po ruke, keby niečo...Ale, zachovať niečo, to má iný význam. Zachovať znamená, že ich udržiavame v pohotovosti a na bode varu...

Pred časom vysielali v TV zaujímavý dokumentárny film. Vedci- vulkanológovia t.j. tí, ktorí skúmajú sopky a ich činnosť, študovali činnosť istej sopky, ktorá sa javila ako nefunkčná. Použili dron, ktorý spustili až do hĺbky a kamera zachytila bublanie a vrenie nepokojnej hladina lávy v spodnej časti krátera. Sopka je činná, lebo tam prebiehajú určité neklamné procesy. 

Viera v Boha má obsahovať takéto " vrenie " v hĺbke duše. Ak je tam pravidelný prísun Božieho Slova, potom tá naša viera môže mať správne parametre. Zachovávať posvätné udalosti na spôsob Márie, znamená udržiavať vieru " na žive ".

3.,"Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo  počuli a videli, ako im bolo povedané"/Lk 2,20/. To, čo zažili, boli pre nich životné udalosti. Nič dôležitejšie už nezažili. Boli to situácie, ktoré sa vymykali z bežného rámca života. 

Astronómovia nás občas upozorňujú na neobvyklé výjavy, ktoré sa objavia na oblohe. Často ide o úkazy, ktoré ľudstvo uzrie iba v intervaloch niekoľkých rokov alebo desaťročí alebo ešte zriedkavejšie. Vymykajú sa z rámca bežného pozorovania oblohy. Mnohí ľudia si dajú o tom vedieť slovami:"Musíš to vidieť!". 

Čo ti dáva viera v Boha? A odpoveď znie, že to musíš  vidieť a zažiť. A to nie hocijako, povrchne a unudene, ale tak živo a presvedčivo, ako sa to stalo pastierom. Určite si všímali každý detail, či drobnosť, keď udalosti líčili iným alebo keď sa o tom zhovárali medzi sebou. Viera by mala mať aj dnes podobné parametre. Prežívať spásonosné udalosti tak, ako keby sa stali práve dnes a  nasmerovať život tak, aby bol týmito udalosťami vyživovaný, či sýtený.Preto Vianoce nikdy nevyblednú a nestratia hĺbku pre tých, ktorí hľadajú atmosféru pokoja a komunikáciu so živým Bohom.