Nestarajte sa do mňa!

Milovníci ľahkej atletiky dobre poznajú meno:Wladyslaw Kozakiewicz. Ide o bývalého vynikajúceho skokana o žrdi/nar.1953/. Na you tube možno nájsť jeho úspešné pôsobenie na OH v Moskve/1980/,kde utvoril svetový rekord. Je autorom knihy:"Nie movcie mi jak mam zyc"/Nehovorte mi,ako mám žiť/. Jej obsah nepoznám,nemôžem ju posúdiť. Zaujal ma nadpis. Ide o také niečo,ako:nestarajte sa do mňa,prípadne:starajte sa o seba atď. Evanjelium hovorí o tom,ako dal tetrarcha Herodes uväzniť Jána Krstiteľa,lebo ten ho napadol pre nemravný spôsob života. Herodes žil s manželkou svojho brata Filipa/Mt 14,1-12/. Herodes akoby poslal všetkým mravokárcom odkaz:nestarajte sa do mňa!,nevravte mi,ako mám žiť! Najmä  pre mocných tohto sveta je charakteristické,že veľmi neradi rešpektujú určité morálne zákonitosti/česť výnimkám/. Neradi sa podriaďujú systému života,ktorý by ich mal ochrániť od mravných zlyhaní. V Herodesovi majú svojho patróna,lebo sa honosia a ostentatívne prezentujú svojim nezriadeným spôsobom života. Väčšinou je to tak,že nositelia tohto životného štýlu nemajú radi upozorňovania,napomínania a pod. Človek,však,má žiť podľa zásad,ktoré ho dvíhajú. Mal by mať nejaké svetlo,smernicu,či ukazovateľ,aby jeho život nebol bezbrehý a duchovne jalový. V tomto ponímaní treba obdivovať bohatého mládenca z evanjelia,ktorý sa stal svetlým príkladom túžby po dokonalosti. Vedel,že iba materiálny nadbytok mu v tom nepomôže. Preto prišiel k Ježišovi,aby sa dozvedel:"...čo mám robiť,aby som mal večný život?"/Mt 19,16-22/. Štýl života pripomínajúci hýrenie,sa nedá zosúladiť so zásadou Božieho kráľovstva. Buď jedno alebo druhé. Veľmi potrebujeme vysokopostavených ľudí, ľudí,ktorí majú mať na zreteli kritérium pre večný život. Týka sa to však každého,aj tých,ktorí sú "vysoko postavení" v našich očiach.

Trblietky.

Istí manželia sa nadránom vrátili zo svadobnej hostiny. Muž si zavesil sako na vešiak spolu s nohavicami a odišiel na pár hodín si zdriemnuť. V priebeho dopoludnia mu manželka dávala do poriadku oblek. V ruke mala handričku a miesto popri mieste oblek čistila. Keď zbadala vo dverách manžela povedala:"Pozri,ty si asi musel pozbierať všetky svadobné trblietky". Trblietky bývajú súčasťou slávností,a málokto sa vráti domov bez toho,žeby nedoniesol domov  na šatách aspoň za hrsť týchto milých,ale otravných ozdôbok. Pán Ježiš spomína v evanjeliu atmosféru udalostí na konci sveta!Mt 13,36-43/. Vraví,že v stanovenom čase "anjeli vyzbierajú všetky pohoršenia sveta". A je ich mnoho. Sú ako trblietky. S tým,že sa ligotajú a sú lákavé pre všetkých,ktorých opantal pozemský svet. Pre hlbavých ľudí predstavujú skôr neželanú výzdobu,ktorá sa neuspokojí s tým,že posadá na šaty,ale prilepí sa na dušu človeka. Chcete príklad? Stačí cez deň stretnúť zopár ľudí alebo byť svedkom určitých situácií. Počujete o krivdách,ťažkostiach a trápeniach. Vypočujete si celé chorobopisy určitých ľudí,prípadne celé story o pohnutých ľudských osudoch. Neuniknú vám informácie o celej stupnici nespravodlivosti,ktorá sa deje okolo vás. A potom prídete večer domov. Pri rekapitulácii dňa zistíte,že na vaše vnútro nasadali trblietky náročných skutočností. Jednoducho ste ich vyzbierali. Čím viac sa snažíte o čistotu života,tým viac vás takéto skutočnosti prenasledujú. Ste akoby magnetom,ktorý priťahuje všetky nie jednoduché záležitosti. Ľudia,ktorí sa snažia žiť životom evanjelia,musia "vyzbierať" tieto neprávosti a spracovať ich. Na druhý deň prídu ďalšie. Taký je už osud veriaceho človeka. Všeličo mimovoľne aj chceným spôsobom naňho nasadá. Cíťme sa pritom tak trocha ako anjeli-čisté bytosti,ktorých Boh poveril,aby očisťovali tento náš svet.

Ako prebieha vyučovanie?

Stretli sa dvaja spolužiaci z vysokej školy. Jeden bol o ročník vyššie. Rozprávali sa o vyučujúcich,o svojich pedagógoch. Mladší sa  zvlášť zaujímal o jedného,o ktorom sa nieslo,že je postrach študentov. Zaznela otázka:ako prednáša? Starší odpovedal s patričnou dôležitosťou:niečo zamlčí-nepovie,niečo nadhodí len tak,akoby v hádankách a niečo celkom solídne vysvetlí. Ak by sme mali v tomto kontexte hodnotiť Ježiša,ako najdokonalejšieho Učiteľa,k čomu by sme sa prepracovali? Ježiš je najdokonalejší Učiteľ nielen z hľadisko prístupu,ale najmä preto,lebo učil pravdy večného života. 1,Ježiš niečo zamlčal,nepovedal všetko. On mnohé veci skryl "pred múdrymi a rozumnými"/Mt 11,25-27/. Ak ich pred niekým zamlčal,neznamená to,že neexistujú. Znamená to jediné-že ich treba hľadať. Aj hľadanie je súčasťou prežívanie našej viery. Neznamená úpadok,ale je to výraz životaschopnosti viery. 2,Ježiš niektoré skutočnosti nadhodil akoby v hádankách. Konkrétne sa to týka podobenstiev. Apoštoli mu neraz kládli otázku:prečo hovoríš v podobenstvách? Používa obraznú reč. Aj náš život má svoju obraznú reč. Boh sa nám zjavuje v obrazoch tohto sveta. Žijeme preto,aby sme do tejto obraznej reči postupne vnikali. Máme mať otvorené oči/aj fyzické aj duchovné/,aby sme mohli prečítať Pánovo slovo,prekryté tajomstvami pozemského života. 3,Ježiš hovorí aj otvorene. Jeho poslucháči si to všimli a povedali mu:"Teraz už hovoríš otvorene..." Keď hovorí otvorene,chce tým naznačiť,že jeho slová treba prijať bez odporu a uživotňovať ich. Vyzýva nás tým pre otvorenosť života,ktorou sa obraciame celým srdcom na neho. Ježišova otvorenosť je impulzom pre našu otvorenosť Božiemu kráľovstvu.

S Bohom treba neustále komunikovať.

Možno poznáte situáciu,ktorá vzniká pri záchrane ľudského života. Záchranári oživujú človeka,ktorý upadá do mdlôb a hlasno kričia:"Neodchádzajte. Zostaňte. Rozprávajte sa s nami!". Snažia sa vzbudzovať jeho pozornosť,chcú,aby zostal pri vedomí. Keby ho stratil,nemusel by sa prebrať. Aj Boh chce s nami takto komunikovať. Nechce,aby sme stratili vedomie jeho prítomnosti,nechce dopustiť,aby sme definitívne odišli a viac sa nevrátili. Ozýva sa,upozorňuje na seba,len,aby sme ho nestratili zo stredu svojho záujmu. Veľa by o tom mohol povedať prorok Eliáš/ 1 Kr 19 /. Na jeho príklade môžeme vidieť pozitívne ovocie komunikácie s Bohom. Eliáš nemal ľahkú cestu,práve naopak. Boh bol preňho často jedinou útechou. 1,Eliáš uteká pred hnevom kráľovnej Jezabel. Tá ukladá o jeho život,lebo dal pozabíjať pohanských prorokov. Prorok sa uchýlil na púšť. Ide tam s úmyslom zomrieť,lebo nenachádza východisko:"Už nevládzem,Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia". Napriek tomu,že je v stave akejsi depresie,neprestáva s Bohom komunikovať. To rozhodlo,že nezomrel uprostred nehostinnej púšte. Podal mu chlieb a vodu,aby nezomrel. Mnohí ľudia odchádzajú za štýlom života,ktorý sa podobá púšti. Idú tam,aby zomreli. Duchovne. Možno si to ani neuvedomujú,ale zvolili si spôsob života,ktorý ich môže vnútorne vyprázdniť a spôsobiť kolaps. Jediná záchrana spočíva v nepretržitej komunikácii s Pánom. Boh je schopný podať oživujúci pokrm aj na púšti života. Ani Eliáš nezostal dlhodobo na púšti. Po tom,čo sa posilnil,bol vyzvaný Bohom,aby pokračoval v ceste. 2,Boh komunikuje s Eliášom pred náročnou cestou:"Vstaň a jedz,lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu". Ktovie,či prorok aspoň tušil,že bude putovať štyridsať dní a nocí? Niekedy je lepšie,keď nevieme,čo nás čaká.Poznanie náročnosti životnej cesty by nás mohla odradiť a vynulovať naše úsilie a nadšenie. Čo sa však odporúča,je prijímať Pánov pokrm. Je to užitočné nielen na začiatku cesty,ale aj v celom jej priebehu. 3,Boh komunikuje s Elíašom na vrchu Horeb. V "šume jemného vánku" mohol prorok spoznať Pánov hlas a konečne naplno otvoriť svoje boľavé srdce. Čo mu povredal? Najprv naznačil,že jeho služba má stále potrebný náboj:"Plný som horlivosti za Pána,Boha zástupov". Potom sa posťažoval na ľud,medzi ktorým pôsobí:"..synovia Izraela porušili tvoju zmluvu,zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom." Eliáš tu ukazuje svoju silu viery. Napriek tomu,že zostal z Pánových prorokov ako jediný,neochromilo to jeho ducha natoľko,žeby chcel rezignovať. Skôr hľadá riešenie a pýta si radu. Mnohí veriaci rezignujú v súvislosti s komplikáciami pre vieru. Odoberá im to nielen životnú silu,ale aj nadšenie pre svedectvo. Je správne,ak zamietneme myšlienku na rezignáciu a radšej si pýtame radu ako ďalej. Vždy máme zostať plní "horlivosti za Pána". Nezabudnime Pánovi poďakovať,keď nám poskytne útechu. Boh nás k tomu nabáda slovami Eliáša,ktorý vyzval Elizea,aby ho nasledoval a nahradil:"Choď a vráť sa,lebo vieš,čo som ti urobil".

Minimum.

Niektorí pedagógovia pri skúšaní vyžadujú tzv. minimum. Ide o akýsi základný súhrn vedomostí,ktoré musí študent zvládnuť ako sine qua non, t.j. bez toho ďalej neprejde. Tomuto faktu dajme meno:vedomostné minimum.Istý človek má vždy pripravený batoh,ktorý nazýva minimum. Veľmi často chodí,venuje sa turistike,ale nevynechá ani väčšiu púť.Obsah ruksaka si priebežne aktualizuje. Má ho vždy v pohotovosti a nachádzajú sa v ňom najnutnejšie veci pre aktivity v turistike. Nazýva to:turistické minimum. Pri istej príležitosti mi ktosi pripomenul rodinu,ktorá vyniká akčnosťou v súvislosti s rôznymi podujatiami. Daňou za tento štýl života je fakt,že na poriadok v byte im  veľa času nezostáva. Ak je to nutné,niekto z rodiny odstráni zo sedačky nahromadené knihy a spisy,a umožní hosťovi,aby sa viac či menej pohodlne usadil v obývačke. Nazvime to: upratovateľské minimum. V evanjeliu sa dočítame o tom,ako Pán Ježiš rozposiela svojich apoštolov do sveta/Mt 10,7-15/. Dôrazne ich nabáda,aby si so sebou nebrali:"...zlato,striebro/kde by ho chudobní rybári nabrali!/,kapsu,dvoje šiat,obuv,palicu...". Dá sa povedať,že im neumožňuje ani základné materiálne minimum. No,na cestu si určite niečo málo zobrali,ale podstata tohto príkazu spočíva v niečom inom:materiálne skutočnosti sú  v diele evanjelia skôr na príťaž,ak sa stanú prioritou pred obsahom ohlasovania. Ak sme schopní obmedziť všetko materiálne na odporúčané minimum,tak potom pocítime maximum Božieho pôsobenia cez naše diela a aktivity. Apoštoli by túto myšlienku stopercentne potvrdili. Obmedzujme,čo je príťažou a je ťažko stráviteľné,a otvorme sa pre také diela,ktoré naše srdcia rozšíria. Práve rozšírené srdcia evanjelium potrebuje.

Ježišovo svetlo.

Všetci poznáme situáciu,kedy zhasnú všetky svetlá. Napríklad vtedy,keď je búrka a vo večernom čase sa zrazu ocitneme v byte potme. Nepríjemná situácia,ale do života patrí. V ktoromsi bytovom dome bolo počuť cez tenké steny úryvky rozhovoru. Starší človek volal synovi a ponosoval sa,že ostal v tme. Chcel ho privolať a preto na záver mobilovej komunikácie hlasno zdôrazňoval:"Príď čím skôr a dones nejaké svetlo,lebo my sme tu vo tme". Evanjelium nám prináša správu o stretnutí Pána Ježiša s apoštolmi/Jn 20,24-29/. Stalo sa to po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Apoštoli sa museli cítiť akoby v tme. Boli spolu,ale nevedeli čo je s ich Učiteľom a nevedeli ani to,čo majú robiť. Určite sa aj modlili a prosili Pána,aby prišiel do ich spoločenstva a hlavne,aby vniesol svetlo do tmavých okamihov ich aktuálneho života. Čo im zmŕtvychvstalý Pán priniesol,aké to bolo svetlo? Pomôžme si úryvkom evanjelia. 1,Ježiš vošiel,hoci dvere boli zamknuté. Nikto z ľudí cez zatvorené dvere neprejde. Ježiš,však takto vošiel,aby naznačil skutočnosť,že on môže zdolať aj zatvorené srdce človeka. Niekedy,výnimočne,to robí naraz,akoby v jednom okamihu, ale väčšinou po etapách. Včera som bol posvätiť príbytok u jednej mladej rodiny. Tešia sa,že sú vo svojom. Prerobili si staršie,ešte baťovské obydlie. Dielo dozrelo po etapách. Najprv v mysli a potom aj v hmotnej podobe. Boh pripravuje človeka pre večnosť po etapách. Dáva mu okúsiť rôzne situácie,aby spoznal cieľ a zmysel svojho života,že patrí výlučne Bohu. Aj tým dnešným eucharistickým stretnutím otvára naše srdcia pre vyššie veci. 2,Ježiš zaujal miesto uprostred apoštolského zboru. Zaujal centrálne postavenie. Tým naznačil,že má záujem o naše centrálne miesto- naše srdce. Každoročne sa stretávam s človekom,ktorý tu 

kedysi dlhé roky pracoval. Keď som sa ho spýtal,prečo tu chodieva,povedal:"Toto mesto mi ukradlo srdce". Veľmi pekná formulácia. Kristus nám skrze stretnutie s apoštolmi hovorí,že sme mu "ukradli srdce". Pohľad na Ukrižovaného nám poslúži ako dôkaz. On zomrel za nás z lásky k nám na kríži. A teraz chce,aby on mohol "ukradnúť" naše srdcia. Stačí,aby sme mu vo svojom živote prisúdili centrálnejšie miesto ako doteraz. Zaslúži si,aby sa z periférie dostal do stredu našich záujmov. 3,Ježiš prišiel medzi apoštolov s pozdravom:Pokoj vám. Vedel,čo momentálne najviac potrebujú-pokoj. Určite boli  po Ježišovej mučeníckej smrti otrasení a možno aj trocha dezorientovaní a hlavne - báli sa. Dar pokoja bol pre ich situáciu najprimeranejší. Boh vie,čo je pre človeka osožné. Počas koronapandémie si ľudia vzájomne pomáhali. Nebolo zriedkavosťou,že tí mladší zaklopali na dvere starším,ktorí rezidovali doma.  Pritom pravidelne zaznela cez dvere otázka:"Nepotrebujete niečo?". Možno niekedy až do omrzenia. Ježiš sa takto pýta každého:"Nepotrebuješ niečo? Nepotrebuje tvoja duša niečo,čo môžem dať len ja?" Ježiš je trpezlivý a klope tichým,nehlučným spôsobom na naše srdcia. Nech každý z nás donesie do svojho spoločenstva viac svetla,ktoré pochádza od Boha. Posilnení Božím Slovom a eucharistickým pokrmom sme disponovaní na to,aby sme sa tejto úlohy dôstojne zhostili. Prečo máme takto konať? Preto,lebo sme stretli Boha a podobne ako apoštoli povieme:"Videli sme Pána". Nech vidia aj ostatní,že je v našom živote prítomný.