Minimum.

Niektorí pedagógovia pri skúšaní vyžadujú tzv. minimum. Ide o akýsi základný súhrn vedomostí,ktoré musí študent zvládnuť ako sine qua non, t.j. bez toho ďalej neprejde. Tomuto faktu dajme meno:vedomostné minimum.Istý človek má vždy pripravený batoh,ktorý nazýva minimum. Veľmi často chodí,venuje sa turistike,ale nevynechá ani väčšiu púť.Obsah ruksaka si priebežne aktualizuje. Má ho vždy v pohotovosti a nachádzajú sa v ňom najnutnejšie veci pre aktivity v turistike. Nazýva to:turistické minimum. Pri istej príležitosti mi ktosi pripomenul rodinu,ktorá vyniká akčnosťou v súvislosti s rôznymi podujatiami. Daňou za tento štýl života je fakt,že na poriadok v byte im  veľa času nezostáva. Ak je to nutné,niekto z rodiny odstráni zo sedačky nahromadené knihy a spisy,a umožní hosťovi,aby sa viac či menej pohodlne usadil v obývačke. Nazvime to: upratovateľské minimum. V evanjeliu sa dočítame o tom,ako Pán Ježiš rozposiela svojich apoštolov do sveta/Mt 10,7-15/. Dôrazne ich nabáda,aby si so sebou nebrali:"...zlato,striebro/kde by ho chudobní rybári nabrali!/,kapsu,dvoje šiat,obuv,palicu...". Dá sa povedať,že im neumožňuje ani základné materiálne minimum. No,na cestu si určite niečo málo zobrali,ale podstata tohto príkazu spočíva v niečom inom:materiálne skutočnosti sú  v diele evanjelia skôr na príťaž,ak sa stanú prioritou pred obsahom ohlasovania. Ak sme schopní obmedziť všetko materiálne na odporúčané minimum,tak potom pocítime maximum Božieho pôsobenia cez naše diela a aktivity. Apoštoli by túto myšlienku stopercentne potvrdili. Obmedzujme,čo je príťažou a je ťažko stráviteľné,a otvorme sa pre také diela,ktoré naše srdcia rozšíria. Práve rozšírené srdcia evanjelium potrebuje.