Možno poznáte situáciu,ktorá vzniká pri záchrane ľudského života. Záchranári oživujú človeka,ktorý upadá do mdlôb a hlasno kričia:"Neodchádzajte. Zostaňte. Rozprávajte sa s nami!". Snažia sa vzbudzovať jeho pozornosť,chcú,aby zostal pri vedomí. Keby ho stratil,nemusel by sa prebrať. Aj Boh chce s nami takto komunikovať. Nechce,aby sme stratili vedomie jeho prítomnosti,nechce dopustiť,aby sme definitívne odišli a viac sa nevrátili. Ozýva sa,upozorňuje na seba,len,aby sme ho nestratili zo stredu svojho záujmu. Veľa by o tom mohol povedať prorok Eliáš/ 1 Kr 19 /. Na jeho príklade môžeme vidieť pozitívne ovocie komunikácie s Bohom. Eliáš nemal ľahkú cestu,práve naopak. Boh bol preňho často jedinou útechou. 1,Eliáš uteká pred hnevom kráľovnej Jezabel. Tá ukladá o jeho život,lebo dal pozabíjať pohanských prorokov. Prorok sa uchýlil na púšť. Ide tam s úmyslom zomrieť,lebo nenachádza východisko:"Už nevládzem,Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia". Napriek tomu,že je v stave akejsi depresie,neprestáva s Bohom komunikovať. To rozhodlo,že nezomrel uprostred nehostinnej púšte. Podal mu chlieb a vodu,aby nezomrel. Mnohí ľudia odchádzajú za štýlom života,ktorý sa podobá púšti. Idú tam,aby zomreli. Duchovne. Možno si to ani neuvedomujú,ale zvolili si spôsob života,ktorý ich môže vnútorne vyprázdniť a spôsobiť kolaps. Jediná záchrana spočíva v nepretržitej komunikácii s Pánom. Boh je schopný podať oživujúci pokrm aj na púšti života. Ani Eliáš nezostal dlhodobo na púšti. Po tom,čo sa posilnil,bol vyzvaný Bohom,aby pokračoval v ceste. 2,Boh komunikuje s Eliášom pred náročnou cestou:"Vstaň a jedz,lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu". Ktovie,či prorok aspoň tušil,že bude putovať štyridsať dní a nocí? Niekedy je lepšie,keď nevieme,čo nás čaká.Poznanie náročnosti životnej cesty by nás mohla odradiť a vynulovať naše úsilie a nadšenie. Čo sa však odporúča,je prijímať Pánov pokrm. Je to užitočné nielen na začiatku cesty,ale aj v celom jej priebehu. 3,Boh komunikuje s Elíašom na vrchu Horeb. V "šume jemného vánku" mohol prorok spoznať Pánov hlas a konečne naplno otvoriť svoje boľavé srdce. Čo mu povredal? Najprv naznačil,že jeho služba má stále potrebný náboj:"Plný som horlivosti za Pána,Boha zástupov". Potom sa posťažoval na ľud,medzi ktorým pôsobí:"..synovia Izraela porušili tvoju zmluvu,zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom." Eliáš tu ukazuje svoju silu viery. Napriek tomu,že zostal z Pánových prorokov ako jediný,neochromilo to jeho ducha natoľko,žeby chcel rezignovať. Skôr hľadá riešenie a pýta si radu. Mnohí veriaci rezignujú v súvislosti s komplikáciami pre vieru. Odoberá im to nielen životnú silu,ale aj nadšenie pre svedectvo. Je správne,ak zamietneme myšlienku na rezignáciu a radšej si pýtame radu ako ďalej. Vždy máme zostať plní "horlivosti za Pána". Nezabudnime Pánovi poďakovať,keď nám poskytne útechu. Boh nás k tomu nabáda slovami Eliáša,ktorý vyzval Elizea,aby ho nasledoval a nahradil:"Choď a vráť sa,lebo vieš,čo som ti urobil".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára