Rozdielový hráč

 V športovej terminológii sa ujal výraz-rozdielový hráč. Spomína sa najmä v súvoslosti s kolektívnymi hrami napr. s futbalom. Ide hráča, ktorý má schopnosť priniesť na ihrisko zmenu. Dokáže zvrátiť nepriaznivý vývoj a čo je hlavné-dokáže dať gól. Takýto rozdieloví hráči sú na športovom trhu mimoriadne cenení. 

    Evanjelium nám oznamuje, že:" Prišiel Ján..."/Mt 11, 16-19/. Prišiel Ján, nastúpil Ján a stal sa "rozdielovým činiteľom" v plánoch Prozreteľnosti. Priniesol zmenu, zvrat. A to preto, lebo upriamil verejnosť na príchod Mesiáša. Ukončil definitívne éru prorokov, snov a túžob, lebo s príchodom Ježiša nastúpila realita a mentalita, ktorá upriamovala človeka na prijatie Ježiša z Nazareta ako Božieho Syna. Sám Pán o ňom povedal, ako veľmi si ho cení:"Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ" /Mt 11,11/. 

    Boh nás chce niekedy vidieť v drese "rozdielového hráča". Iste, nemôžeme svojou činnosťou ovplyvniť celý svet, ale môžeme urobiť niečo iné. V určitej chvíli, v určitom momente, či situácii, môžeme dať na javo, že Božie kráľovstvo je blízko. V určitom čase sa môžeme stať rozdielovými činiteľmi preto, lebo v pohanskom, liberálnom prostredí sa nám núka možnosť povedať o Ježišovi len krátku vetu:"Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta"/Jn 1,29/. A ukázať, že sme za ním vykročili. 

Viesť ľudí k spáse

 V športe zohrávajú dôležitú úlohu tréneri. Družstvo potrebuje vedenie, pevnú ruku, ktorá určuje taktiku. Mnohí z nich, ktorí dostanú ponuku, aby viedli reprezentáciu, hovoria:"Viesť reprezentáciu sa neodmieta, je to česť!". Je to logické, lebo v reprezentácii by mal byť výkvet, to najlepšie, čo na danom území existuje. A viesť tých najlepších...to je sen mnohých. 

    Aj Boh  nám dáva ponuku. Ponúka viesť iných po ceste spásy. To neznamená, že môžeme viesť iba najlepších...Boh nám ponúka  možnosťviesť aj bojazlivých, tých, čo nejakým spôsobom padli, aj tých, ktorí sa ukryli do súkromnej ulity ako nehodní a cítia sa nepripravení reagovaťpozitívne na Božie pozvanie. Všimnime si typické ľudské reakcie. V Knihe Genezis čítame o tom, ako prvý človek zareagoval na ľudské volanie. Svätopisec píše, že sa "naľakal". O chvíľu na to, že "sa skryl" pred zodpovednosťou /Gn 3,9-15/. Ale vrchol prijatia Božej výzvy tkvie v postoji Panny Márie. Vyjadrila ho slovami:"Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova" /Lk 1,38/. 

Chceme mať jasno...

 Vždy, keď sa súčasný človek zoznámi s novou skutočnosťou, kladie minimálne dve otázky: 1.,kedy?/to bude,/ a 2.,ako?/sa to stane/...Obidve sú logické a príznačné pre súčasníka. 1.,Pýta sa kedy, lebo je zvyknutý "mať svoj program" a snaží sa s ním všetko zosúladiť. 2.,Pýta sa ako, lebo je zvyknutý zachovať postup. Je vychovávaný zachovať postupnosť krokov takmer vo všetkých aktivitách. Obidve otázky odzrkadľujú snahu človeka, aby mal vo všetkom jasno. 

    Evanjelium hovorí, že Boh poslal archanjela Gabriela do Nazareta. Tam navštívil pannu, menom Mária. Oznámil jej, že sa stane Božou matkou, že porodí "Syna Najvyššieho". Mária si všetko vypočula a skôr, ako dala súhlas, položila jedinú otázku:ako sa to stane? /Lk 1,26-38/. Cítila, že ide o tajomstvo, ktoré ju presahuje, ale predsa len chcela mať v určitých veciach jasno. 

    Cieľom tejto udalosti bolo zdôrazniť, že Boh má vo všetkom jasno, že má presný plán, ktorý obsahuje večné dobro pre ľudské pokolenie. Chce od nás vedieť, či kvôli tomuto plánu dokážeme zmietnuť zo stola tie svoje, či sme ochotný opustiť svoje postupy a zákonitosti tak, aby sme prijali Božie. Ide o vec viery. Boh sa pýta cez slepcov, celého ľudského pokolenia:"Veríte, že to môžem urobiť? /Mt 9, 27-31/. 

Vec prístupu

 Prístup-to je dôležité slovo dneška. Prístup k informáciám, prístup do domu, prístupové cesty k sídlu nejakej inštitúcie, prístup k človeku atď. Adventné obdobie nám pripomína, že ľudia majú prístup k Bohu zabezpečený. U Izaiáša čítame:"Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine" /Iz 40,1-11/. Cesta k Bohu je pripravená, len na ňu nastúpiť! Niečo podobné nachádzame v evanjeliu, kde sa píše o tom, ako nosiči, ktorí niesli ochrnutého, museli otvoriť strechu. Cez hlavný vchod  vojsťnemohli, a tak odkryli časť strechy a spustili chorého priamo pred Ježiša /Lk 5,17-26/. Boh sa postaral, aby cestu k nemu nebola zablokovaná. Prichádza Mesiáš, ktorý ohlasuje, že nikdy nebola cesta k Bohu taká priama a jasná ako teraz, keď ju vyznačil Boží Syn svojou krvou na Kalvárii. Snažme sa ukázať cez svoj život, že cesta k Bohu sa dá nájsť a že stojí za to, aby sme kvôli jej objaveniu a zotrvaniu na nej priniesli nejakú tú obetu.

Kde je Boh, tam to žije...

 V ľudskom spoločenstve nachádzame ľudí, ktorí majú radi určitý vzruch okolo seba. Radi sa pohybujú tam "kde to žije...". Vyhľadávajú atmosféru, ktorá je spontánna, veselá, niekedy až extrémne. Neznášajú miesta, kde je podľa nich mŕtvo a nič sa tam nedeje. Nezabúdajme aj na tých, ktorých životný štýl sa vyznačuje opakom. Majú radi kľud, protiví sa im zhon, vyhľadávajú ústranie, túžia po živote bez hlučných a rušivých vplyvov. Existujú však aj ľudia, ktorí sa snažia o vyrovnanosť a súlad medzi týmito krajnosťami života. 

    Advent nám oznamuje, že Boh zhliadol na ľudstvo v takej bohatej miere, že mu poslal Mesiáša. A ešte predtým jeho predchodcu-Jána Krstiteľa. Nehľadal ho tam, "kde to žije", kde sa nachádzala hlasná vrava vtedajšej spoločnosti, ale povolal si muža, z ktorého príchodom, "to začalo žiť" pri rieke Jordán.../Lk 3,1-6/. Ako sa to prejavilo? 

    1.,Boh nehľadal v menoslove, v ktorom figurovali: Pilát, Herodes, Filip, Lyzaniáš, či Annáš a Kajfáš. Títo nepatrili medzi Božích favoritov, hoci stáli na výslní a požívali všetky výhody vládnutia. Boh si povolal Jána Krstiteľa, ktorý k tejto tzv. špičke spoločnosti nepatril. 

    V týchto dňoch sa koná v Bratislave výstava slovenského moderného dizajnu. Tvorcovia umiestnili viaceré dizajnové počina súčasnosti do atmosféry historických izieb, v ktorých prevládal starobylý nábytok. Moderné výrobky z novodobých materiálov našli svoje vkusné miesto na barokových stolíkoch. Zaaranžovali to krásne-staré ladí s novým. Dokonalý súlad historického s moderným chápaním. 

    Ján Krstiteľ predstavuje zladenie starého sveta s novým. On dôkladne poznal túžby otcov, ktorí po Mesiášovi túžili a zároveň vedel, že noví ľudia, vedení náukou evanjelia, sa majú učiť žiť podľa nového poriadku. Kresťan je dnes človek, ktorý ukazuje plynulý prechod so sveta pozemského do večného. Života mnohých kresťanov ukazujú, že prechod zo starého do nového života sa môže udiať v pokojnom zladení a dôstojnom otvorení sa pre Boží plán spásy. 

    2.,Boh pri výbere Pánovho predchodcu nepozeral do okien ligotavých a prepychových palácov. Nazrel do atmosféry púšte pri rieke Jordán. 

    Nedávno zomrel známy český cestovateľ a dobrodruh Miroslav Zikmund /102r/. S Jiřím Hanzelkom tvorili významnú cestovateľskú dvojicu. Vo svojich pamätiach spomína na to, ako raz nocovali na vrchole Cheopsovej pyramídy. Hovorí, že vrchol netvoril špicatý kváder, ako by si niekto myslel, ale je tam plošina niekoľkých metrov štvorcových. Tam sa usalašili a prenocovali. Nie je vrchol ako vrchol. 

    V čase príchodu Mesiáša si mocnári mysleli, že vrcholom života je prepych a bohatstvo. Na druhej strane, Ján Krstiteľ pochopil, že vrchol jeho poslania sa nachádza v púšti a v jej duchovnej atmosfére. V histórii ľudstva sa našli mnohí, pre ktorých sa stala púšť najdokonalejším miestom na zemi. 

    Čo je vrcholo života dnes? Pripomína nám to modlitba-kolekta druhej adventnej nedele, v ktorej prosíme Boha? "aby nám starosti o pozemské veci, neprekážali ísť v ústrety Kristovi...". Toto je dnes púšťou! Máme selektovať ponuky sveta a nestratiť niť a napojenie na Božie kráľovstvo. Mnohí už túto niť pretrhli a ocitli sa v situácii, v ktorej zabsolutizovali hodnotu pozemského sveta, a to na úkor večnosti. 

    3., Boh pôsobil na Krstiteľa tak, aby pochopil, že jeho poslaním je "pripravovať cestu Pánovi, kým nepríde". Ľudia, u ktorých absentuje zmysel pre duchovné veci, sa snažia zabezpečiť si dlhotrvajúcu moc a postavenie v pozemskom živote. Pripravujú si cestu tak, aby neohrozene dominovali a viedli vo všetkých prestížnych rebríčkoch, ktoré uznáva sekularizovaná spoločnosť. Naplňať tento zámer sa im nedarí, lebo o svoje postavenie a moc sa musia stále báť. 

    Krstiteľ vedel, že istejšie, ako budovať pozemské piedestály, je upevňovanie Božej moci!. Najlepšie je to, ak Božiu moc upevňuje každý sám v sebe. A potom okolo. Vtedy sa "sen stane skutočnosťou". Známy archeológ Schlieman, ktorý žil v 19.storočí, objavil pozostatky starého mesta Trója. Povedali o ňom, že patrí medzi tých šťastlivcov, ktorí sa dopracovali k spojeniu "sna so skutočnosťou". Mnohým sa to nepodarilo. Náš sen, či túžba po Bohu sa splní síce až vo večnosti, ale už tu, na zemi, môžeme reprezentovať skutočnú Ježišovu lásku. Pomôžeme mnohým k tomu, aby sa nebáli svoje sny upriamiť na Mesiáša, ktorého tak vierohodne predstavil muž od Jordána-Ján Krstiteľ. 

Sivá eminencia

 Za čias Ľudovíta XIII. bol kardinál Richelieu významnou persónou. Hýbal nitkami v politike a to nielen do vnútra, ale aj von. Údajne žil v prepychu a požíval niele priazeň kráľa, ale aj rôzne materiálne dobrá. Málokto však vie, že ešte silnejšou persónou v tom istom čase, bol istý kapucín Pater Jozef Le Clerc du Tremblay. Dostalo sa mu významného vzdelania, stal sa diplomatom v službách vyššie uvedeného kardinála. Na rozdiel od neho žil v prísnej mníšskej skromnosti. Mal obrovský vplyv na vtedajšiu politickú sféru. Keďže chodieval oblečený do sivého mníšskeho habitu, od neho sa traduje výraz: sivá eminencia. V prenesenom slova zmysle ide o vplyvného človeka, ktorý úspešne riadi dianie z úzadia. Existuje aj dnes dosť ľudí, ktorí takýmto spôsobom niečo riadia. Nechcú sa príliš ukazovať, radšej zostávajú prítmí, ale bez nich sa neudeje nič /bez/významné. 

    V istých pozíciách sa takto prejavuje aj Ježiš. Predstavme si jeho stretnutie s dvoma slepcami /Mt 9, 27-31/. 

    1.,Najprv sa javí ako taký, ktorý si ich zvolania o uzdravenie nevšíma. Kričia za ním:"Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami". No, on ide ďalej, ako keby ani neexistovali. Takto vchádza do domu, ale oni ho nasledujú. Keď si túto situáciu predstavíme v duchu, zistíme, že sa podobá na hociktorú z nášho života. Boh niekedy ako keby mlčal, akoby ignoroval naše havarijné situácie, v ktorých sme sa ocitli. On len skúma, či budeme mať stále ochotu ísť za ním. Zaujímavé, Ježiša ako keby vôbec nebolo, a stále sú takí, ktorí za ním vykročia! 

    2.,V ďalšej fáze evanjeliového príbehu presviedča Ježiš slepcov, že riešenie majú vo svojich rukách. Prejaví sa to vo výroku:"Nech sa vám stane, ako ste uverili". Chce im povedať že, réžiu uzdravenia majú v rukách oni. A tá sa odvíja od stupňa ich viery. Niekedy nám stačí nejaký impulz, aby sme sa rozhýbali ku konkrétnym činom. Boh dá impulz, a my sa využívajúc svoje schopnosti, rozbehneme.

    3.,V závere týchto dramatických okolností nariaďuje Ježiš uzdraveným slepcom, aby o celej záležitosti mlčali. Neposlúchli ho. Tú veľkú radosť nedokázali v sebe udržať a všade hovorili o tom, čo sa stalo. Keby sme tak vedeli prezieravo rozhodnúť, kedy treba mlčať a kedy hovoriť?! A kiežby sme vo veľkom hovorili iba o veciach, ktoré pomáhajú k spáse! A kiežby sme dokázali mlčať vtedy, keď nás niekto tlačí do situácie rozširovať verbálne akékoľvek zlo! 

    V tom je časť veľkosti človeka, ktorý chce byť "sivou eminenciou", v dobrom slova zmysle. Buďme vplyvný, keď treba realizovať politiku Božieho kráľovstva. Môžme byť v úzadí, lebo Kristus je ten, ktorý má byť viditeľný a mienkotvorný aj v dnešných časoch.

Základy

 Spomínam si na situáciu, keď som po skomčení ZDŠ nastupoval na Gymnázium. Medzi pedagógmi sa veľa hovorilo o tom, ktorý žiak, odkiaľ prišiel. Niektoré základné školy mali svoju reputáciu a vychovávali iba výborných žiakov. O iných išiel chýr, že žiakom nedávajú dobré základy. S tými, ktorí dobré základy získali, sa pracovalo ľahšie. S ostatnými ťažšie, lebo najprv museli dohnaťdeficit. Kto má dobrý základ, má predpoklad, že unesie aj väčšiu záťaž v budúcnosti. Škola sa môže pochváliť tým, že dala žiakovi dobré základy , lebo sa mu tam venovali. Aj rodina je ustanovizeň, v ktorej sa dajú nadobudnúť dobré základy-kultúrou správania, vzťahmi, výchovou atď. Istý slávny človek vo svojom životopise konštatoval, že vyrastal na ulici. Nie rodina, nie škola, ale ulica mu dala taký základ, že ho v živote len ľahko niečo nezlomilo. Aký paradox! V škole, v rodine sa  nami zapodievajú a venujú sa nám, aby sme nejaké základy dostali, na ulici sa nám nevenuje nikto s tým, žeby nás kultivoval, a aj tam niekto môže nájsť odrazový mostík do života. Evanjelium spomína dvoch mužov, ktorí postavili domy. Jeden bol úspešný, lebo mal dobré základy, no druhý základy podcenil a tak dom nápor živlu nevydržal a zrútil sa /Mt 7,21. 24-27/. Ponaučenie? Základy môžeme získať všade, kde sme. Je len dôležité to, čo budeme chcieť na nich postaviť...