Za čias Ľudovíta XIII. bol kardinál Richelieu významnou persónou. Hýbal nitkami v politike a to nielen do vnútra, ale aj von. Údajne žil v prepychu a požíval niele priazeň kráľa, ale aj rôzne materiálne dobrá. Málokto však vie, že ešte silnejšou persónou v tom istom čase, bol istý kapucín Pater Jozef Le Clerc du Tremblay. Dostalo sa mu významného vzdelania, stal sa diplomatom v službách vyššie uvedeného kardinála. Na rozdiel od neho žil v prísnej mníšskej skromnosti. Mal obrovský vplyv na vtedajšiu politickú sféru. Keďže chodieval oblečený do sivého mníšskeho habitu, od neho sa traduje výraz: sivá eminencia. V prenesenom slova zmysle ide o vplyvného človeka, ktorý úspešne riadi dianie z úzadia. Existuje aj dnes dosť ľudí, ktorí takýmto spôsobom niečo riadia. Nechcú sa príliš ukazovať, radšej zostávajú prítmí, ale bez nich sa neudeje nič /bez/významné.
V istých pozíciách sa takto prejavuje aj Ježiš. Predstavme si jeho stretnutie s dvoma slepcami /Mt 9, 27-31/.
1.,Najprv sa javí ako taký, ktorý si ich zvolania o uzdravenie nevšíma. Kričia za ním:"Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami". No, on ide ďalej, ako keby ani neexistovali. Takto vchádza do domu, ale oni ho nasledujú. Keď si túto situáciu predstavíme v duchu, zistíme, že sa podobá na hociktorú z nášho života. Boh niekedy ako keby mlčal, akoby ignoroval naše havarijné situácie, v ktorých sme sa ocitli. On len skúma, či budeme mať stále ochotu ísť za ním. Zaujímavé, Ježiša ako keby vôbec nebolo, a stále sú takí, ktorí za ním vykročia!
2.,V ďalšej fáze evanjeliového príbehu presviedča Ježiš slepcov, že riešenie majú vo svojich rukách. Prejaví sa to vo výroku:"Nech sa vám stane, ako ste uverili". Chce im povedať že, réžiu uzdravenia majú v rukách oni. A tá sa odvíja od stupňa ich viery. Niekedy nám stačí nejaký impulz, aby sme sa rozhýbali ku konkrétnym činom. Boh dá impulz, a my sa využívajúc svoje schopnosti, rozbehneme.
3.,V závere týchto dramatických okolností nariaďuje Ježiš uzdraveným slepcom, aby o celej záležitosti mlčali. Neposlúchli ho. Tú veľkú radosť nedokázali v sebe udržať a všade hovorili o tom, čo sa stalo. Keby sme tak vedeli prezieravo rozhodnúť, kedy treba mlčať a kedy hovoriť?! A kiežby sme vo veľkom hovorili iba o veciach, ktoré pomáhajú k spáse! A kiežby sme dokázali mlčať vtedy, keď nás niekto tlačí do situácie rozširovať verbálne akékoľvek zlo!
V tom je časť veľkosti človeka, ktorý chce byť "sivou eminenciou", v dobrom slova zmysle. Buďme vplyvný, keď treba realizovať politiku Božieho kráľovstva. Môžme byť v úzadí, lebo Kristus je ten, ktorý má byť viditeľný a mienkotvorný aj v dnešných časoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára