Zákonitosti vinice.

Kdesi sa konala rodinná oslava. Pozvaní hostia prišli na určené miesto a začali slávnostným obedom. Ktosi z pozvaných  hostí si poplietol hodinu. Prišiel asi s dvojhodinovým meškaním. Keď otvoril dvere,naskytol sa mu neradostný pohľad:miestnosť zívala prázdnotou,iba zopár vytrvalcov debatovalo pri,už prázdnych ,stoloch. Nasledovala typická otázka:kde sú všetci? kde sa všetci podeli? Tak reagujeme,keď nám chýbajú ľudia. A ľudia nám naozaj chýbajú. Dnes bežne počujeme:nemáme ľudí! chýbajú nám ľudia! nemáme koho poslať! Niektoré inštitúcie,prevádzky takmer zúfalo hľadajú ľudí. Žiada sa nám položiť otázku:kde sú všetci? kam sa všetci podeli? Pred nejakým časom hovorili v správach o alarmujúcom nedostatočnom počte skutočných viníc na Slovensku. Jeden z hlavných dôvodov spočíva v tom,že ľudia nie sú ochotní vo vinici pracovať,lebo ide o ťažkú prácu. Predstavme si situáciu z dnešného evanjelia/Mt 21,28-32/. Pán vinice pristúpil ku svojim synom a každému z nich adresoval rovnakú ponuku:"Syn môj,choď dnes pracovať do vinice". Ktovie,možno tiež neoplýval dostatočným počtom robotníkov,preto oslovil svojich najbližších. Božou vinicou je celý svet. Každú vinicu treba založiť,starať sa o ňu a až tak zbierať úrodu. Pozrime sa na tieto jednotlivé etapy podrobnejšie. 1,Dobré veci musia mať svoj základ,treba ich založiť. História ľudstva pozná mnohých zakladateľov. Založili diela,aktivity,spolky,združenia atď. Pripomíname si ich výročia,ľútostime nad ich tŕnistým osudom,staviame im pomníky,pomenúvame podľa nich ulice,vyznamenania,či súťaže. Najvýznamnejším zakladateľom je Boh. On je pôvodca všetkých zakladateľov. Jeho máme prosiť o to najdôležitejšie:aby založil,alebo znovuzaložil náš nový život. Pánova vinica má byť plná ľudí nového života a to v duchu evanjelia. Sú to ľudia,ktorí nemusia nikoho verbálne presviedčať:idem!,ale takých,ktorí skutočne pôjdu žiť s Ježišom nový život,ktorý nám založil Kristus. 2,O dobré diela sa treba starať.  Treba o ne dbať,venovať sa im. Treba sa venovať dobrým činnostiam,ale prioritu má človek. Ide najmä o dieťa,o chorého a o starého človeka. Iste aj o iných,ale títo menovaní majú mať potenciál dorastať. Dieťa,aby rástlo fyzicky,duševne i duchovne a každé Božie dieťa v poznaní Stvoriteľa a Vykupiteľa. Chorý má rásť v podobnosti s trpiacim Ježišom a starý človek,aby dorastal na úroveň večnosti. V tomto zmysle má každý z nás veľkú zodpovednosť do konca života. 3,Dobré dielo bude prinášať úrodu. Ľudia mali od nepamäti špeciálnu miestnosť pre úrodu. Mali stodoly,maštale,komory,špajzy atď. Ich existencia svedčí o tom,že sa neraz tešili aj z veľkej úrody. Kam dávame to,čo sa urodí v našej duši? Alebo to,čo sa urodí z našej viery? Kam smeruje toto dobré dielo? Často sa stáva,že si dobrú myšlienku chceme odobriť nejakou autoritou. Hovoríme tomu v prenesenom slova zmysle,že si s tou našou predstavou ideme po "požehnanie". No to skutočné dostávame pre svoje diela  v chráme. A to preto,aby sme ho mohli v hojnosti aplikovať v prostredí svojho života. Ak si myslíme,že sa v nás zrodilo niečo hodnotné,niečo na spôsob úrody,prinesme a prednesme to Bohu na požehnanie. Boh to určite použije pre zámery svojho kráľovstva. Boh ja vlastník vinice-celého sveta. Potrebuje mať v nej robotníkov. Pripravme sa na to,že nás osloví s ponukou:choď do mojej vinice! Usilujme sa zo svojho života vytvoriť také dielo,ktoré by bolo vhodné umiestniť do Pánovej vinice,ktoré by bolo jeho ozdobou.

Ako pomôcť Európe

 Prednedávnom mala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prejav,zameraný na budúcnosť európskeho kontinentu. Vychádzala z faktu koronakrízy a z poučenia sa z tohto obdobia. Aká je jej vízia? Z prejavu vyplynulo,že Európa sa má snažiť,aby bola zdravšia,digitálnejšia a zelenšia. Čo tento fakt znamená a hlavne,ako sa má premietnuť do bežnej praxe rodinného života? Predsedníčka EK sa zamerala na vonkajšie faktory,my sa sústredíme na vnútorné. Vonkajšie zmeny,bez vnútornej premeny človeka,zostanú len nablýskanou fasádou na budove Európy. 1,Európa má byť zdravšia. Tu nejde len o stravovacie návyky,pohybové aktivity,ale ide aj o morálne zdravie človeka. Od kresťanských manželstiev a rodín sa očakáva,že udajú tón v procese morálneho ozdravovania. Základom dobrej morálnej kondície a zdravia je častá komunikácia s Bohom. Rodina je hlavnou platformou,na ktorej sa komunikácia s Bohom najviac a najkrajšie vyníma. Predstavme si situáciu,podľa ktorej si kúpite do bytu nejaký doplnok. Neumiestnite ho tak,že by bol v niekde v kúte,alebo za dverami. Inštalujete ho tak,aby sa vynímal,a to nie násilne,ale citlivo a vkusne. Komunikácia s Bohom je dôležitá vo všetkých sférach života,ale najviac sa vyníma v rodine. Je to nielen vkusné,ale hlavne užitočné. Je to užitočné pre danú rodinu,ale cez ňu aj do okolia. 2,Náš kontinent má ambíciu ,aby bol digitálnejší. S nástupom digitalizácie možno len súhlasiť,lebo nám technológie uľahčujú život. Zrazu však,nadobúdame dojem,akoby sa strácal človek,akoby odchádzal zo scény,akoby sa cítil nepotrebný a nechcený. V istom meste, v Južnej Amerike bolo zemetrasenie. Nastúpilo množstvo záchranárov a dobrovoľníkov,ktorí zachraňovali zranených,vyberali mŕtvych a uvoľňovali sutiny. Keď už boli na odchode,začul ktosi klopanie na železo. Hneď sa všetci vrátili,lebo vedeli,že tam je ešte živý človek. Bohu vďaka,nie sme necitliví všetci na život človeka. Kresťanská rodina má byť vnímavá na potreby človeka. Má byť školou služby tam,kde počuť akoby klopanie,spojené s prosbou o pomoc. Niekedy to volanie nemusí byť hlasné,bieda sama o sebe volá o prvú pomoc,nemusíme ju k tomu vyzývať. Kresťanská rodina pomáha ubiedeným,lebo v nich poznáva Človeka-Bohočloveka,Ježiša z Nazareta,ktorý niesol hriechy celého sveta. V človekovi uvidíme hodnotu vtedy,keď uveríme,že je v ňom prítomný sám Kristus. Charita a služba lásky by mala byť trvalo zastúpená v živote veriacej rodiny. 3, U. von der Leyenová hovorí,že Európa má byť zelenšia. Nejde len o farbu,ale hlavne o úctivejšie správanie voči prírode. V dnešnej dobe sa často používa  fráza:je to na prírodnej báze,pôsobí ako nejaké zaklínadlo. Je isté,že o prírodu sa treba starať,nie ju vykorisťovať.  Pomaly si to všetci uvedomujeme. Prírodné materiály nie sú škodlivé,neubližujú,naopak uzdravujú. S určitosťou vieme povedať,že láska v praxi nikomu neubližuje,aj keď niekedy bolí. Láska je "najprírodnejší prvok",aký poznáme,lebo s ňou sa identifikoval sám Boh. A ten prišiel k nám v osobe Ježiša,aby nám pomáhal,liečil nás a učil pravej láske,ktorá vychádza z evanjelia. Na ktoromsi obchode bol nadpis:"Naše výrobky svedčia každému". Láska je primeraná pre každého človeka:netlačí,neomína,nehryzie-je šitá na mieru každému. Najviac to môžu potvrdiť manželia,ktorí si vezmú Božiu lásku za vzor a inšpiráciu. Ona je najdokonalejšou udržiavateľkou jednoty a vernosti. V nej treba hľadať základný stavebný materiál pre zdravie ovzdušie rodinného života.

Nádej alebo obavy?

 Spomínam si na situáciu v istej obci,ktorá nastala v čase,keď sa rozhodlo,že v blízkosti obce povedie diaľnica. Medzi ľuďmi to vyvolalo veľký ohlas. Ako to už býva,myšlienka diaľnice ľudí rozdelila. Na jednej strane  názorovej barikády sa ocitli tí,ktorí sa potešili:budeme mať výjazd na diaľnicu! Iní sa skôr zľakli a oponovali:bude tu strašný hluk! Takéto alebo podobné situácie môžeme objaviť bežne. Ako príklad ponúknime udalosť z evanjelia/Lk 9,7-9/. Ježiš začína svoje verejné účinkovanie. Nemohlo to zostať medzi ľuďmi bez odozvy. Na jednej strane sa ocitli tí,ktorí sa potešili. Nadobudli dôveru v budúcnosť,lebo Ježiš robil divy a znamenia.Dôkazom toho je fakt,že ho považovali za nejakého slávneho proroka,ktorý vstal z mŕtvych. Na druhej strane je,plný obáv,tetrarcha Herodes. Znova nemá pokoj. Jedného veľkého buriča/Jána Krstiteľa/ dal sám zlikvidovať. Ako dôkaz mu priniesli na mise hlavu najväčšieho z prorokov. A teraz je tu zas niekto iný! Aj Ježiš svojim vystupovaním polarizoval spoločnosť. Jedných naplnil nádejou,iným vyvolal obavy. Tento fakt dôverne poznajú tí,ktorí chcú duchovne rásť. Prijať Krista to je nádej večného života. Ale sú s tým spojené aj obavy,že Ježiš bude trvať na tom,aby sme opustili starý spôsob života. Prijať Krista a žiť pritom po starom je neprípustné. Krista zažiješ a užiješ si len vtedy,keď sa naučíš zmýšľať po novom-v duchu evanjelia a budeš podľa toho žiť.

Obsah batožiny.

 Predstavme si,že sme v štádiu príprav na dlhodobejšie vycestovanie. Súčasťou tohto štádia je kompletizácia batožiny. Ak máme na blízku nejakých pomocníkov, alebo kibicov,tak potom počujeme z každej strany:"nezabudni si pribaliť toto,máš už v batožine toto?,daj si aj toto,lebo sa ti to zíde" atď. Niekedy už máme z toho nervy,ale správny výber vecí do cestovnej batožiny je dôležitý. Pán Ježiš pripravuje svojich učeníkov na apoštolské cesty a spolu s nimi "kompletuje" cestovnú batožinu/Lk 9,1-6/. Paradoxne,neradí im,čo si majú do výbavy vložiť,ale naopak-to,čo by mali vyhodiť/neberte si...ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze,ani dvoje šiat nemajte../. Prečo to tak robí? Preto,lebo ich výbava je už plná. On sám ju naplnil. Kedy a ako? Sv. Lukáš hovorí o tom takto:"Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy". Nič nie je v ich cestovnej batožine dôležitejšie ako toto. Je isté,že bez určitých materiálnych pomôcok sa nezaobídu,ale v prvom rade budú čerpať z duchovných zásob,ktoré im môže dodať jedine Boh. Nikto nemá prázdne vnútro,aj keby materiálne bol na tom slabšie. Ak má dušu otvorenú pre prijatie darov od Pána,môže v diele evanjelia urobiť viac,ako tí,ktorí oplývajú veľkými materiálnymi možnosťami. 

Lepšie miesto.

 Každý už v živote počul výrok:"Viem,si ťa predstaviť na inom mieste". Keď chce niekto niekomu pochlebovať,tak mu nadhodí takúto frázu alebo podobnú. Niekedy je tento výrok myslený úprimne. Možno by sme naozaj niekomu dopriali aj "niečo lepšie",ale nemáme na to nijaké prostriedky. Ježiš kráčal okolo mýtnice a videl tam sedieť Matúša,ktorého povolal:"Poď za mnou"/Mt 9,9-13/.Je to podobné,ako keby povedal:"Viem si ťa predstaviť na inom mieste". Mýtnica,Matúšovým odchodom nespustla, ani nijako inak neutrpela. Určite sa našiel iný kvázimatúš,ktorý s radosťou a očakávaním prevzal úrad. Svet si svoje rany raz dva zacelí. Ježiš povoláva Matúša a iných,aby zaceľoval rany duše tohto sveta a neriešil otázku biznisu,akou mýtnica,nepochybne bola.Pri inej príležitosti to pomenoval výstižnejšie:"Nechaj,nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo! "/Lk 9,60/. Ak by sme si niekedy mysleli,že zažívame niečo nedôstojné,že máme na viac v určitej oblasti,pomyslime si práve vtedy na Ježišovu víziu:"Viem si ťa predstaviť na tom mieste,kde si teraz.Ty len zo svojho miesta zvestuj Božie kráľovstvo".

Rozchod s Bohom?

 Občas,keď počúvame rozprávanie človeka,ako hovorí svojom živote,o vzťahoch s ľuďmi,objaví sa v jeho reči aj tento výrok:Potom sa naše cesty rozišli. Čo to môže znamenať? Napríklad rozvod,alebo rozídenie sa spolužiakov do sveta,prípadne odsťahovanie sa do inej lokality atď. Tento výrok používame aj v prenesenom slova zmysle,keď ho aplikujeme na rôznosť názorov a  rôzneho vnímania zmyslu života. Aký vzťah máme s Bohom? Niektorí,použijúc slová proroka Izaiáša,by povedali:Naše cesty s Bohom sa rozišli. Odkiaľ by čerpali istotu pre toto tvrdenie? Napríklad z tohto textu:"Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami,hovorí Pán"/Iz 55,6-9/. Naozaj sme sa s Bohom rozišli? Nie,opak je pravdou! Naša istota vyplýva z inšpirovaného textu:"Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami"/Jn 1,14/. Boh vstúpil do ľudského života,žil v ľudskom spoločenstve,komunikoval bezprostredne s rovesníkmi. Dal nám na javo,že je s nami a že nás miluje. Sú situácie,kedy sa predsa len s Bohom rozchádzame. 1,Medzi Bohom a človekom nemajú existovať tzv.háklivé témy,ale čistý stôl. Ak nastane situácia,že spoločenskí činitelia chcú spolupracovať,vyznačia si styčné témy,ale tzv.háklivé odložia ad acta. Boh takto nepostupuje. Medzi Bohom a človekom má byť čistá nekomplikovaná rovina. Najviac sa to týka tej najháklivejšej témy,a tou je hriech. Ak sa nechceme rozísť s Bohom ,musíme sa rozísť s hriechom. Na tejto pravde sa človek musí zhodnúť s Bohom,lebo Boh nikdy nepristúpi na súhlas s hriechom. My,ľudia sme často ochotní aj v tejto téme urobiť kompromis alebo navrhnúť Bohu,aby sme o tejto tzv.háklivej téme prestali hovoriť. Boh chce,aby sme sa s hriechom rozišli a vzbudzovali si voči nemu permanentný odpor. 2,Boh chce urobiť maximum pre to,aby splnil,to,čo sľúbil-večný život. Vedú nás k tomu slová evanjelia/Mt 20,1-16/. Pán vinice hovorí šomrajúcemu robotníkovi:"Vezmi,čo je tvoje a choď! Je chcem aj tomuto poslednému dať toľko,koľko tebe...Či na mňa zazeráš,že som dobrý?". Človek chce radšej zásady,ako milosrdenstvo na maximum. Túto pravdu potvrdil sv. Peter,keď sa spytoval Ježiša,či má odpustiť:"až sedem ráz",svojmu blížnemu/Mt 18,21-35/. Rád by poznal,reprezentujúc ľudské pokolenie, presne definované zásady,aby potom mohol povedať:a dosť! Aj v politike,či v súdnictve sa objavil návrh na zásadu:tri krát a dosť! Boh vo svojom milosrdenstve nepoužíva takúto zásadu,on nemá nikdy dosť,čo sa týka získania človeka pre večný život. Božie kráľovstvo je príliš vysoká méta na to,aby rezignoval vo svojom milosrdenstve. Dokonca,ani pri svojom krvavom mučení, nikdy nepovedal svojim katom:a už dosť! Chce urobiť maximum,aby mohol aj "tomu poslednému" dať toľko,aby mu pomohol k zisku večného triumfu. 3,Ľudia sa rozchádzajú,lebo si už,údajne,všetko povedali,a teraz sa nachádzajú v štádiu,že si nemajú už čo povedať. Prestavme si situáciu,podľa ktorej sedíme pri televízore,prepíname kanály a podráždene konštatujeme:"stále to isté a dookola". Dnešný človek túži po neustálych novinkách,ktoré ho však po čase omrzia a unavia. Pri istej príležitosti sa vyjadril muž v strednom veku takto:"musel odísť z návštevy rodičov skôr,ako som očakával.Rodičia hovoria stále dookola to isté". Pritom Boh denne pozerá na nás,a vidí dokola to isté-naše slabosti a našu nevyrovnanosť v dobrom. Napriek tomu sa s nami nerozchádza,ani neláme nad nami palicu. On stále zotrváva vo svojom postoji lásky a spásy a necháva nám odkaz slovami Izaiáša:"Hľadajte Pána,kým ho možno nájsť,volajte ho,kým je nablízku".  

Božie slovo je krehkou skutočnosťou.

 Predstavme si,že doma držíme niečo krehké. Môže ísť o nejaké veci zo skla,porcelánu,či iného krehkého materiálu. Veľmi dbáme o to,aby sa tieto predmety nezničili. Nejde len o materiálne veci,ale aj napr. o vzťahy. Niektoré z nich/v rodine,v práci,na ulici/ stoja na tenkom ľade. Stačí,keď ich niekto preťaží...Krehké skutočnosti môže niekto ľahko odniesť,či poškodiť ba zničiť úplne. Evanjelium nám predstavuje rozsievača,ktorý rozsieva semeno/Lk 8,4-15/. Myslime na to,aké krehké je takéto semeno. Možno až tak,že ho vietor odveje,odnesie tam kam nechceme. Zdá sa veľmi krehké a bezbranné v tom svojom svete. Cítime,akokeby bolo vydané napospas rôznym živlom a neprajníkom. Z podobenstva,ktoré rozpovedal Ježiš je isté,že Božie slovo je takýmto semenom. Neraz sme sa presvedčili o jeho krehkosti,ba vlastne o našej krehkosti,lebo sme ho vo svojom srdci neudržali. Hocikto ho môže odniesť,odviesť,ak nie sme dostatočne pozorní. Presvedčila sa o tom aj Mária Magdaléna. Po Ježišovej smrti sa ocitla pri jeho hrobe.Plná bezradnosti počula otázku:Prečo plačeš?? Odpovedala nadčasovým spôsobom:"Odniesli môjho Pána a neviem,kam ho položili"/Jn 20,13/. Ido o Ježiša -Slovo,ktoré "odniesli,lebo sa nechal chytiť a mučiť rukami násilníkov. Stal sa pre nich "krehkým "materiálom,ktorý možno potupiť,umučiť,odniesť,ale nie vykoreniť. Postarajme sa o to,aby Slovo,ktoré do nášho srdca vstupuje,bolo prijaté s veľkou pozornosťou a aby mu bolo dopriate zakoreniť sa. Keď sa ujme a zakorení,už len máločo ho nám môže vyrvať z duše. Ono nám po zakorenení ukáže,aké je silné,lebo nielenže stvárňuje celý svet,ale dokonca premieňa celé naše vnútro.