Kdesi sa konala rodinná oslava. Pozvaní hostia prišli na určené miesto a začali slávnostným obedom. Ktosi z pozvaných hostí si poplietol hodinu. Prišiel asi s dvojhodinovým meškaním. Keď otvoril dvere,naskytol sa mu neradostný pohľad:miestnosť zívala prázdnotou,iba zopár vytrvalcov debatovalo pri,už prázdnych ,stoloch. Nasledovala typická otázka:kde sú všetci? kde sa všetci podeli? Tak reagujeme,keď nám chýbajú ľudia. A ľudia nám naozaj chýbajú. Dnes bežne počujeme:nemáme ľudí! chýbajú nám ľudia! nemáme koho poslať! Niektoré inštitúcie,prevádzky takmer zúfalo hľadajú ľudí. Žiada sa nám položiť otázku:kde sú všetci? kam sa všetci podeli? Pred nejakým časom hovorili v správach o alarmujúcom nedostatočnom počte skutočných viníc na Slovensku. Jeden z hlavných dôvodov spočíva v tom,že ľudia nie sú ochotní vo vinici pracovať,lebo ide o ťažkú prácu. Predstavme si situáciu z dnešného evanjelia/Mt 21,28-32/. Pán vinice pristúpil ku svojim synom a každému z nich adresoval rovnakú ponuku:"Syn môj,choď dnes pracovať do vinice". Ktovie,možno tiež neoplýval dostatočným počtom robotníkov,preto oslovil svojich najbližších. Božou vinicou je celý svet. Každú vinicu treba založiť,starať sa o ňu a až tak zbierať úrodu. Pozrime sa na tieto jednotlivé etapy podrobnejšie. 1,Dobré veci musia mať svoj základ,treba ich založiť. História ľudstva pozná mnohých zakladateľov. Založili diela,aktivity,spolky,združenia atď. Pripomíname si ich výročia,ľútostime nad ich tŕnistým osudom,staviame im pomníky,pomenúvame podľa nich ulice,vyznamenania,či súťaže. Najvýznamnejším zakladateľom je Boh. On je pôvodca všetkých zakladateľov. Jeho máme prosiť o to najdôležitejšie:aby založil,alebo znovuzaložil náš nový život. Pánova vinica má byť plná ľudí nového života a to v duchu evanjelia. Sú to ľudia,ktorí nemusia nikoho verbálne presviedčať:idem!,ale takých,ktorí skutočne pôjdu žiť s Ježišom nový život,ktorý nám založil Kristus. 2,O dobré diela sa treba starať. Treba o ne dbať,venovať sa im. Treba sa venovať dobrým činnostiam,ale prioritu má človek. Ide najmä o dieťa,o chorého a o starého človeka. Iste aj o iných,ale títo menovaní majú mať potenciál dorastať. Dieťa,aby rástlo fyzicky,duševne i duchovne a každé Božie dieťa v poznaní Stvoriteľa a Vykupiteľa. Chorý má rásť v podobnosti s trpiacim Ježišom a starý človek,aby dorastal na úroveň večnosti. V tomto zmysle má každý z nás veľkú zodpovednosť do konca života. 3,Dobré dielo bude prinášať úrodu. Ľudia mali od nepamäti špeciálnu miestnosť pre úrodu. Mali stodoly,maštale,komory,špajzy atď. Ich existencia svedčí o tom,že sa neraz tešili aj z veľkej úrody. Kam dávame to,čo sa urodí v našej duši? Alebo to,čo sa urodí z našej viery? Kam smeruje toto dobré dielo? Často sa stáva,že si dobrú myšlienku chceme odobriť nejakou autoritou. Hovoríme tomu v prenesenom slova zmysle,že si s tou našou predstavou ideme po "požehnanie". No to skutočné dostávame pre svoje diela v chráme. A to preto,aby sme ho mohli v hojnosti aplikovať v prostredí svojho života. Ak si myslíme,že sa v nás zrodilo niečo hodnotné,niečo na spôsob úrody,prinesme a prednesme to Bohu na požehnanie. Boh to určite použije pre zámery svojho kráľovstva. Boh ja vlastník vinice-celého sveta. Potrebuje mať v nej robotníkov. Pripravme sa na to,že nás osloví s ponukou:choď do mojej vinice! Usilujme sa zo svojho života vytvoriť také dielo,ktoré by bolo vhodné umiestniť do Pánovej vinice,ktoré by bolo jeho ozdobou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára