Občas,keď počúvame rozprávanie človeka,ako hovorí svojom živote,o vzťahoch s ľuďmi,objaví sa v jeho reči aj tento výrok:Potom sa naše cesty rozišli. Čo to môže znamenať? Napríklad rozvod,alebo rozídenie sa spolužiakov do sveta,prípadne odsťahovanie sa do inej lokality atď. Tento výrok používame aj v prenesenom slova zmysle,keď ho aplikujeme na rôznosť názorov a rôzneho vnímania zmyslu života. Aký vzťah máme s Bohom? Niektorí,použijúc slová proroka Izaiáša,by povedali:Naše cesty s Bohom sa rozišli. Odkiaľ by čerpali istotu pre toto tvrdenie? Napríklad z tohto textu:"Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami,hovorí Pán"/Iz 55,6-9/. Naozaj sme sa s Bohom rozišli? Nie,opak je pravdou! Naša istota vyplýva z inšpirovaného textu:"Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami"/Jn 1,14/. Boh vstúpil do ľudského života,žil v ľudskom spoločenstve,komunikoval bezprostredne s rovesníkmi. Dal nám na javo,že je s nami a že nás miluje. Sú situácie,kedy sa predsa len s Bohom rozchádzame. 1,Medzi Bohom a človekom nemajú existovať tzv.háklivé témy,ale čistý stôl. Ak nastane situácia,že spoločenskí činitelia chcú spolupracovať,vyznačia si styčné témy,ale tzv.háklivé odložia ad acta. Boh takto nepostupuje. Medzi Bohom a človekom má byť čistá nekomplikovaná rovina. Najviac sa to týka tej najháklivejšej témy,a tou je hriech. Ak sa nechceme rozísť s Bohom ,musíme sa rozísť s hriechom. Na tejto pravde sa človek musí zhodnúť s Bohom,lebo Boh nikdy nepristúpi na súhlas s hriechom. My,ľudia sme často ochotní aj v tejto téme urobiť kompromis alebo navrhnúť Bohu,aby sme o tejto tzv.háklivej téme prestali hovoriť. Boh chce,aby sme sa s hriechom rozišli a vzbudzovali si voči nemu permanentný odpor. 2,Boh chce urobiť maximum pre to,aby splnil,to,čo sľúbil-večný život. Vedú nás k tomu slová evanjelia/Mt 20,1-16/. Pán vinice hovorí šomrajúcemu robotníkovi:"Vezmi,čo je tvoje a choď! Je chcem aj tomuto poslednému dať toľko,koľko tebe...Či na mňa zazeráš,že som dobrý?". Človek chce radšej zásady,ako milosrdenstvo na maximum. Túto pravdu potvrdil sv. Peter,keď sa spytoval Ježiša,či má odpustiť:"až sedem ráz",svojmu blížnemu/Mt 18,21-35/. Rád by poznal,reprezentujúc ľudské pokolenie, presne definované zásady,aby potom mohol povedať:a dosť! Aj v politike,či v súdnictve sa objavil návrh na zásadu:tri krát a dosť! Boh vo svojom milosrdenstve nepoužíva takúto zásadu,on nemá nikdy dosť,čo sa týka získania človeka pre večný život. Božie kráľovstvo je príliš vysoká méta na to,aby rezignoval vo svojom milosrdenstve. Dokonca,ani pri svojom krvavom mučení, nikdy nepovedal svojim katom:a už dosť! Chce urobiť maximum,aby mohol aj "tomu poslednému" dať toľko,aby mu pomohol k zisku večného triumfu. 3,Ľudia sa rozchádzajú,lebo si už,údajne,všetko povedali,a teraz sa nachádzajú v štádiu,že si nemajú už čo povedať. Prestavme si situáciu,podľa ktorej sedíme pri televízore,prepíname kanály a podráždene konštatujeme:"stále to isté a dookola". Dnešný človek túži po neustálych novinkách,ktoré ho však po čase omrzia a unavia. Pri istej príležitosti sa vyjadril muž v strednom veku takto:"musel odísť z návštevy rodičov skôr,ako som očakával.Rodičia hovoria stále dookola to isté". Pritom Boh denne pozerá na nás,a vidí dokola to isté-naše slabosti a našu nevyrovnanosť v dobrom. Napriek tomu sa s nami nerozchádza,ani neláme nad nami palicu. On stále zotrváva vo svojom postoji lásky a spásy a necháva nám odkaz slovami Izaiáša:"Hľadajte Pána,kým ho možno nájsť,volajte ho,kým je nablízku".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára