štvrtok 24. septembra 2020

Nádej alebo obavy?

 Spomínam si na situáciu v istej obci,ktorá nastala v čase,keď sa rozhodlo,že v blízkosti obce povedie diaľnica. Medzi ľuďmi to vyvolalo veľký ohlas. Ako to už býva,myšlienka diaľnice ľudí rozdelila. Na jednej strane  názorovej barikády sa ocitli tí,ktorí sa potešili:budeme mať výjazd na diaľnicu! Iní sa skôr zľakli a oponovali:bude tu strašný hluk! Takéto alebo podobné situácie môžeme objaviť bežne. Ako príklad ponúknime udalosť z evanjelia/Lk 9,7-9/. Ježiš začína svoje verejné účinkovanie. Nemohlo to zostať medzi ľuďmi bez odozvy. Na jednej strane sa ocitli tí,ktorí sa potešili. Nadobudli dôveru v budúcnosť,lebo Ježiš robil divy a znamenia.Dôkazom toho je fakt,že ho považovali za nejakého slávneho proroka,ktorý vstal z mŕtvych. Na druhej strane je,plný obáv,tetrarcha Herodes. Znova nemá pokoj. Jedného veľkého buriča/Jána Krstiteľa/ dal sám zlikvidovať. Ako dôkaz mu priniesli na mise hlavu najväčšieho z prorokov. A teraz je tu zas niekto iný! Aj Ježiš svojim vystupovaním polarizoval spoločnosť. Jedných naplnil nádejou,iným vyvolal obavy. Tento fakt dôverne poznajú tí,ktorí chcú duchovne rásť. Prijať Krista to je nádej večného života. Ale sú s tým spojené aj obavy,že Ježiš bude trvať na tom,aby sme opustili starý spôsob života. Prijať Krista a žiť pritom po starom je neprípustné. Krista zažiješ a užiješ si len vtedy,keď sa naučíš zmýšľať po novom-v duchu evanjelia a budeš podľa toho žiť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára