Každému človekovi dobre padne,keď sa môže aspoň na chvíľu cítiť ako pán. Skupina vysokoškolákov brigádovala na renovácii nejakej staršej budovy. Bol to kaštieľ. Ubytovaní boli v časti kaštieľa,ktorý už prešiel rekonštrukciou. Jeden zo študentov volal domov a povedal:"Sme ubytovaní v kaštieli. Stali sa z nás veľkí páni". Kedysi som zachytil v správach vyjadrenie,týkajúce sa požiaru kdesi v lese,v ťažko prístupnom teréne. Redaktor povedal:"Hasiči sú konečne pánmi situácie". Všetci,by sme si priali,aby sme takto vyriešili všetky náročné životné situácie. Cirkev sa nebojí použiť iné slovo ako pán,. A to v súvislosti s človekom,ktorý realizuje dielo evanjelia. Pomenuváva ho služobník. Nie pán,ale služobník. Napríklad:služobník oltára alebo povedané rečou dnešného evanjelia-služobník slova/Lk 1,1-2/. Sv. Lukáš píše istému Teofilovi,že prebral učenie od tých,ktorí boli služobníkmi Slova t.j.od očitých svedkov Ježišovho pôsobenia. Je správne,aby sme pomenovali ohlasovateľov Slova služobníkmi Slova? Nemali by sme radšej zvoliť formuláciu-pán Slova? Služobník Slova je výstižné vyjadrenie. Prečo? 1,preto,lebo v tomto Slove je sám Boh. Ćlovek nemôže reagovať inak,ako pokorným postojom poklony. Ak mu viera vnuká myšlienku,podľa ktorej je Slovo sám Boh,potom nemá inú možnosť,ako adorovať a klaňať sa. Predstavme si,že počúvame zápalistú argumentáciu nášho spoludiskutéra na nejakú tému. Počúvame ho pozorne a keď skončí,tak si povieme:niečo na tom bude. Iná situácia. O nejakom dieťati sa hovorí,že je talent. Keď sa o tom presvedčíme,tak povieme:niečo v ňom je. Ani v prvom,ani v druhom prípade naša viera v človeka nedosiahla ešte stupeň istoty,no vážne predpoklady tu sú. Každý,kto úprimne hľadá, pri kontakte s hlbkou a pravdivosťou Božieho slova,musí konštatovať:niečo v ňom t.j. v Slove, je. Neznamená to ešte plné rozvinutie viery,ale nastúpenie na takú cestu,na konci ktorej platí,že Boh je všetko vo všetkom. 2,preto,lebo Slovo Boha nemožno prispôsobiť podľa vlastného vkusu a vlastnej predstavy. Raz som sa stretol na pohotovosti s človekom,ktorý tam prišiel so zakrvavenou rukou. Rana bola dosť škaredá. Povedal,že sa pokúšal rukami ohnúť kus plechu,lebo pracoval na stavbe svojho domu. Avšak neuspel. Plech neostal v polohe,do akej ho dostal ohnutím. Náhle vystrelil,vrátil sa do polohy pred ohnutím a spôsobil ranu,ktorú bolo treba zašívať mnohými stehmi. Božie slovo nemožno ohnúť podľa vlastných predstáv. Kto by sa o to pokúšal,zariskoval by. Riskoval by,že sa vážne poraní. Ani nie tak fyzicky,ako skôr na duši,lebo zvolil nesprávny postoj voči Božiemu slovu. Správny postoj spočíva v tom,že nie my máme "ohnúť Slovo" podľa vlastných predstáv,ale opačne. Ono chce formovať nás. Každý,kto to pochopí,stáva sa služobníkom Slova a ono sa mu odmení tým,že vyhojí jeho rany balzamom milosti a nastolí v jeho duši zmier a pokoj. 3,preto,lebo Slovo nemožno umlčať. Mám v živej pamäti slová kňaza,ktorý pri istej príležitosti hovoril o svojom povolaní. Cítil,že sa ho dotkol Boh. No, namiesto prijatia výzvy odporoval. Odišiel za prácou do ďalekej cudziny,nastúpil na zaoceánsku loď,kde pracoval v rôznych službách. To všetko kvôli tomu,aby umlčal hlas povolania. Boh vtedy,akoby mlčal. Len nepokoj v duši mladého muža zostával ako daň za to,že utekal pred Bohom. Po rokoch únavného úteku sa vzdal Slovu. Zistil,že útek nemá zmysel,že energiu môže radšej využiť na iné účely. A tak,poznačený mnohými zápasmi,nastúpil na cestu kňazstva. Ľudské slovo umlčíme:vypneme televízor,rozhlas aj inú techniku,ak chceme. Božie slovo nie. Ak by sme to aj chceli urobiť,naše počínanie by bolo naivné a hlúpe. Boh chce v nás vykonať veľké dielo. Chce,aby sme kráčali cestou spásy. Preto potrebujeme počúvať Božie slovo,aby nás na tejto ceste udržalo v kondícii aktívnej viery. Byť služobníkom Slova znamená,byť pánom situácie spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára