Pre človeka ,pre jeho správanie sú charakteristické niektoré vlastnosti. Napríklad,prostredie môže vplývať na jeho život. Často počujeme výrazy:vidno,že bol vojakom alebo policajtom. Alebo z iného prostredia:vidno,že je ešte len študent. A napokon:správa sa zodpovednejšie,vidno,že už má rodinu atď. Po dlhšom čase som sa dostal do situácie,kedy som si mohol pozrieť hranú rozprávku. Samozrejme českú. Ako inak-o čertoch. Česká rozprávka bez čertov,to by bola snáď rarita. Táto bola typická-o čertoch. Žiadne prekvapenie. Prežívame vianočné obdobie. Liturgický slovník je typický pre toto obdobie. Každý,kto sa źučastňuje vianočnej liturgie,pozná,pre ňu,typické výrazy:myšlienka,hlas a Slovo. 1,Myšlienka. Niet geniálnejšej,akou je myšlienka na spásu. Žiadna sa nevyrovná tej,ktorá oznamuje,že všetci ľudia môžu byť večne šťastní a blažení. Akurát sa treba popasovať s faktom,že spása prichádza skrze malé dieťa,ktoré sa narodilo v biede a je uložené v miestnosti pre hospodárske zvieratá! Kto môže tak ľahko túto myšlienku prijať?! Nie je to jednoduché prijať,keď nás cirkev učí,že v malom betlehemskom Dieťati máme vidieť toho,ktorý oslobodí človeka od ťarchy duchovnej biedy,vrátene hriechu. V hlave máme množstvo myšlienok. Víria nám v hlave tak,že často sa nám zdá,že hlavu máme v úli. Máme ich vyselektovať. postarať sa o to,aby tie daromné a prázdne odišli a zostali iba také,ktoré nás priblížia k Bohu. Nesmie medzi nimi chýbať tá,ktorej obsahom je spásne poslanie Ježiša,Božieho Syna,narodeného v biede Betlehema z Matky,ktorá si ale navždy ponechá panenstvo. Táto,dominantná myšlienka,vytlačí z mysle ostatné,ktoré sa do plánu spásy "nezmestia". 2,Hlas. Všetci veriaci vedia,že patrí Jánovi Krstiteľovi. On je "hlas na púšti",ktorý nabáda všetkých,aby sa na Mesiášov príchod zodpovedne pripravili. Z hlasu,v bežnom slova zmysle,niektorí ľudia žijú. Sú to umelci,pedagógovia,kňazi atď. Raz mi jeden z nich,uznávaný umelec, povedal:z hlasu dnes nevyžiješ. Chcel povedať,že o kultúru u nás nie je veľký záujem. Dôvodom je skutočnosť,že mnohí ľudia majú existenčné problémy a na kultúru nemyslia. My, veriaci máme vo veciach jasno. Bez hlasu o pokání,hynieme,nevyžijeme. Bez hlasu o novom živote sa strácame. Ten,ktorý bol hlasom pri Jordáne,tvrdil,že "musí ubúdať". Jeho poslaním bolo,aby pripravil cestu Spasiteľovi. Keď svoje dielo dokonal,odišiel. Jeho hlas sa akoby stratil,zanikol. My ho však neustále potrebujeme počuť. Bez neho duchovne hynieme strácame sa pre myšlienku Božieho kráľovstva. 3,Slovo. Koľkokrát sme v živote počuli:dávam ti svoje slovo. Prijali sme to vážne. Zistili sme,že slovo človeka má ešte svoju "váhu". No sú situácie,kedy ľudské slovo sklame,aj keď živí v človekovi nádej. Slovo-Boži Syn má takú "váhu",že môže "oslobodiť svet od všetkých neporiadkov,odvrátiť choroby,zahnať hlad,oslobodiť nevinne väznených,ujať sa utláčaných,cestujúcim dopriať bezpečnosť,vzdialeným z domova šťastný návrat,chorým zdravie a umierajúcim večnú spásu"/Kvetná Nedeľa a Veľkonočné Trojdnie,s.68/. O sile Slova sa mohli presvedčiť všetci,ktorí sa dali na cestu pokánia. Dokonca aj takí,ktorí už už stratili zmysel života,no včas sa objavili Slovo spásy. Nezabudnime spomenúť ľudí,ktorí svedčia o tom,že v krížoch a skúškach života im bolo oporou Slovo,ktoré je hodné naśej maximálnej pozornosti. Myšlienka je nádej,hlas je život a Slovo istotou,a to všetko na ceste spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára