Duch Svätý v dnešnom svete

            V bežnom slovníku dnešného človeka sa objavujú výrazy: „dnes sa tak žije“, „dnes sa tak robí“, „taká je doba“. Takýmito a podobnými výrazmi vyjadrujeme „ducha doby“. Niekto si niečo vymyslí, začne to realizovať, ostatní sa bezmyšlienkovito pridajú, nevedia prečo, ale povedia: „taká je doba“. Toto je dnešný štýl života. Musíme kráčať „s duchom doby“.

            Duch Svätý, tretia Božská osoba, nie je identický s „duchom doby“. „Duch doby“ sa mení, podlieha módnemu zmýšľaniu. Jedna módna vlna nahrádza druhú. Jedna zaniká a necháva priestor ďalšej.

            Duch Svätý je ten istý. Nemení sa. Je dokonalý. On je ten, ktorý mení všetko okolo seba: ľudí, ich činnosti, zmýšľanie a rôzne situácie. Robí to napriek tomu, že „duch doby“ sa neustále mení.

Duch Svätý je stály. On sa nemení podľa módnych vĺn v jednotlivých etapách života. Jednoducho povedané, Duch Svätý nie je „duch sveta“. On nachádza, udržiava a spája ľudí, ktorí našli Boha v Ježišovi Kristovi.

1.)  Duch Svätý nachádza – (Sk 8, 26 – 40) V úryvku čítame o tom, ako Duch Svätý vnukol

apoštolovi Filipovi, aby si prisadol do voza, v ktorom cestoval istý  etiópsky veľmož. Ten počas cestovania čítal proroka Izaiáša. Filip si prisadol a spýtal sa ho: „Vieš, čo čítaš?“ Keď dostal zápornú odpoveď, veľmoža poučil, katechizoval a následne aj pokrstil.

Duch Svätých mnohých oslovuje otázkou: „Vieš, čo robíš?  Aký zmysel má tvoj život?

Veríš v niečo alebo v niekoho? Dávaš svojim činnostiam a aktivitám hlbší, t. j. spásonosný zmysel?“

Takto Duch Svätý nachádza nových kandidátov pre vieru v Ježiša Krista. On jediný,

Boží Syn, môže dať človekovi zmysluplný rámec života. Veľa vecí sa zmení v živote človeka, ak on nájde v Ježišovi Kristovi orientačný bod.

2.)  Duch Svätý udržiava – (Lk 24, 13 – 35) Podľa úryvku Lukášovho evanjelia sa Ježiš po

svojom zmŕtvychvstaní pridáva ako pútnik k emauzským učeníkom. Sú znechutení, sklamaní, rezignujúci a dezertujúci. Ujal sa ich, aby nestratili vieru, aby neodišli z Jeruzalema, ale aby sa tam vrátili. Ujal sa ich tak, že im vysvetľoval Písma, stoloval s nimi a nadchol ich. Spoznali ho, až keď od nich odišiel... Duch Svätý udržiava našu vieru tak, že bez Boha nedokážeme žiť, že on nie je pre nás iba epizódnou, krátkodobou záležitosťou, na ktorú s nostalgiou spomíname. Nostalgia po dobrých dávnych veciach neznamená, že je naša viera živá. Viera v Boha nemôže byť živená iba nostalgickými spomienkami. Živú vieru Duch Svätý udržiava tak, že človek vstane a koná. Boh má záujem, aby sme vstali a konali v jeho záujmoch – v záujmoch Božieho kráľovstva. V prípade emauzských učeníkov hrozilo nebezpečenstvo, že uviaznu raz a navždy v nostalgii za Ježišom, no Duch Svätý pôsobil tak, že nostalgiu vymenili za radostné a celoživotné svedectvo o Ježišovi Kristovi. Určite veľa rozprávali o svojom stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom. Nezostaňme pozadu a aj my rozprávajme a konajme ako takí, ktorí uverili v Život.

3.)  Duch Svätý spája – (Sk 2, 1 – 11) V uvedenom úryvku inšpirovaný autor píše: „Keď

prišiel deň Turíc, boli všetci na tom istom mieste. Myslel na apoštolov. Vzápätí však dodáva, že Jeruzalem bol plný nábožných ľudí z celého sveta. Boli tam Parti, Médi, Elámčania, obyvatelia Mezopotámie... Všetko nábožní ľudia, ktorí sa prišli do Jeruzalema modliť. Tieto dve skupiny ľudí – jedna menšia – apoštoli a druhá – kvantitatívne väčšia – príslušníci rôznych národov – boli spojení Duchom Svätým. Skutky apoštolské píšu, za akých dramatických okolností sa tak stalo. Apoštoli sú síce ešte zakríknutí, možno vystrašení, sú tu inkognito, ale zároveň sú už akoby nabití Božou energiou. Cítia, že majú očakávať podnet „zhora“. Ostatní veriaci z rôznych kútov vtedajšieho sveta sa prechádzajú jeruzalemskými námestiami a sú pripravení prijať milosť, hoci o tom ešte nevedia. Vzniká zaujímavá situácia. V Jeruzaleme nachádzame tých, ktorí sú pripravení ohlasovať, ktorí sú pripravení dávať, tí, ktorých pripravil Kristus. Ale v pohotovosti duše sa nachádzajú početní veriaci, ktorí chcú prijať, a potom odovzdávať. Vytvára sa vzácna a požehnaná jednota. Toto spojenie bude trvať do konca čias. Duch Svätý sa postará, aby boli tí, ktorí prišli odovzdávať posolstvo Kristovho evanjelia a zároveň, aby sa našli otvorené srdcia, do ktorých bude s úžitkom zasiate semeno spásy.

Nech je doba akákoľvek, nech „duch doby“ vyčíňa alebo mätie ľudí, Duch Svätý predstavuje istotu, prístav, základ. Človek s otvorenou dušou aj v zmätku „ducha tejto doby“ sa môže stretnúť s prejavmi Ducha Svätého, ktorý mu pripravuje cestu ku Kristovi. Snažme sa aj my odovzdať do služby Božieho Ducha, aby pretváral „ducha doby“ na taký obraz, ktorý zodpovedá Božiemu kráľovstvu.