Často sa stáva,že prídete z práce,z obchodu,z lekárskeho vyšetrenia domov. Ste plní rôznych dojmov. A svojim najbližším poviete:"Vieš,koho som stretol?". Stretnutie s dobrými ľuďmi nás povzbudí. Pookrejeme. Dokonca sa dokážeme aj usmievať,lebo také silné bolo pre nás stretnutie s milým človekom. Ak nás takto povzbudí stretnutie s človekom,o čo viac s Bohom?! Ba dokonca,po stretnutí s nejakým človekom,povieme Bohu:"Vďaka ti,Bože,že som sa stretol s tebou prostredníctvom tohto človeka". Tieto stretnutia s Bohom bývajú sprostredkované,no existuje jedno,ktoré čaká na každého,ktoré spôsobí v nás absolútnu zmenu. Týka sa vstupu do večnosti. Čo nám prinesie? 1,trvalé miesto. Predstavme si situáciu,že sa vyberieme na nejaké kultúrne podujatie. Na lístku zistíme,kde si máme sadnúť,kde je naše miesto a tam sa aj pohodlne usadíme. Zrazu prídu iní ľudia a povedia,že sedíme na ich miestach a že by sme mali vstať a odísť. Najskôr došlo k nejakému nedorozumeniu,lebo nikto nechce zabrať miesto inému človekovi. Toto je pohľad na pozemský život. Neustále hľadáme svoje trvalé miesto. A to nielen v divadle,či v kine,ale aj bežne v živote. Chceme sa cítiť príjemne,aby nás nik a nič neobmedzovalo. Príchod do večnosti,pred Božiu tvár znamená,že to svoje miesto sme našli. Že nás nik neoberie o pozíciu pri Bohu. Že nepríde niekto neznámy a prekvapí nás tvrdením:"Čo tu robíš? Toto je moje miesto!". U Boha sú miesta isté. Pri pohľade na veľkolepé Božie predstavenie vo večnosti,nemôže dôjsť k omylu. Každý,kto prijal pozvanie,sa bude neobmedzene sýtiť Božou dokonalosťou. 2,príchod k Bohu je našou chvíľou. V bežnej praxi života občas poznamenáme:Teraz prišla moja chvíľa,teraz je môj čas". Tento výrok znamená,že sme si trpezlivo počkali na našu situáciu. Tá naša situácia vzniká vždy vtedy,keď sa stretneme s Bohom. Nehľadajme vrcholné okamihy života iba pri honosných dovolenkách,prípadne na stretnutiach "na najvyššej spoločenskej úrovni". Občas zabúdame na to,že vrchol dňa spočíva v krátkej,ale obsahovo bohatej komunikácii s Pánom. Tieto pozemské vrcholy nám približujú vrchol všetkých vrcholov-stretnutie s Pánom života a smrti na prahu večnosti. Bude to iné stretnutie,aké bývajú s ním počas pozemského života. Nijaký zhon,žiadna nervozita,či sledovanie hodiniek,žiadne pohľady do diára,nijaké neprítomné pohľady,ktoré svedčia o tom,že síce s niekým hovoríme,no mysľou sme na míle ďaleko. Stretnutie vo večnosti nemá v sebe nijaký pozemský náter. Možno si povieme,na spôsob emauzských učeníkov:"Či nám nehorelo srdce...?" Či nám nehorelo srdce,keď sme počas života absolvovali rôzne stretnutia,na ktorých sa nám skryto a tajomne prihováral Boh? 3,vo večnosti pri Bohu je večné teraz. U Boha čas neexistuje. Počas pozemského života sa podľa neho denne orientujeme. A vždy mávame obavy. Teraz, v túto chvíľu,povieme si,sa cítime pokojne,zdravo...Ale,čo bude zajtra? Nevieme,čo bude zajtra,o týždeň,o rok? Nemáme istotu. Predstavme si večnosť u Boha:nijaké obavy,nijaké zajtra,o týždeň...Boh,v jeho príbytku,netrýzni nikoho neistotou a obavami. Volá nás k sebe do chrámu,aby sme už tu na zemi cítili a vnímali fakt,že ak "ak je Boh za nás,kto je proti nám?/Rim 8,31/. S Bohom sme na zemi istejší,odvážnejší. Vo večnosti sme definitívne presvedčení a uistení,že život s ním nás nesklamal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára