Slávili sme sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi-Božie Telo. Niekde býva zvykom,že jednotlivé "oltáriky" pripravia veriaci z konkrétnej ulice. Tento rok sa mi pochválili známi,že sú na rade. Vvyjadrovali sa veľmi pochvalne o celej príprave. Hoci stolík na umiestnenie monštrancie so Sviatosťou Oltárnou môže byť iba pred jedným domom, prípravou žila celá ulica. Všetci sa tešili a ponúkali svoje služby organizátorom. Ide o vzácny jav,nie všade býva takáto prajná a angažovaná atmosféra. Oltárik býva iba pred jedným dvorom,no celá ulica sa cíti poctená tým,že popri nich bude prechádzať kňaz-Boží služobník so Sviatosťou. Vo Svätom Písme,v knihe Sudcov nachádzame jeden zaujímavý text. Týka sa života Manueho,ktorého manželka bola neplodná. No práve k nej prišiel posol z neba-anjel. Od neho si vypočula radostnú správu,že počne a porodí syna a že bude zvláštnym spôsobom zasvätený Pánovi-vyslobodí Izraela z rúk Filištíncov. A nielen to. Dozvedá sa aj to,že aj ona so svojim mužom musia prežívať akúsi duchovnú spolupatričnosť s povolaním ich syna. Anjel im pripomína:"Hľa,počneš a porodíš syna. Dávaj pozor:nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté"/Sdc 13,1-25/. Teda čítame tu o vyvolení dieťaťa,ktoré sa bude volať Samson,ale zároveň vidíme,že sa celá rodina potešila a bola pozvaná k tejto mimoriadnej udalosti. Všetci chceli pripojiť svoj príspevok k dielu,ktoré pripravil Boh. Leto patrí v Cirkvi medzi dôležité obdobia,lebo je to čas kňazských vysviacok a primícii. Mám skúsenosť,podľa ktorej sa slávnosť nedotýka iba konkrétneho novokňaza,ale zasahuje a ovplyvňuje aj širšie grémia:rodinu primicianta,farnosť-rodákov,spolužiakov,pedagógov,bývalých spolupracovníkov atď. Mnohí participujú na udalosti,ktorú nemožno nazvať každodennou. Všetci zainteresovaní cítia,že musia urobiť niečo viac,ako sa iba tešiť a usmievať. Mnohí ľudia sa pri tejto príležitosti zaviazažu,že sa budú pravidelne modliť za novokňaza.Mnohí po rokoch zmenili svoj život,lebo sa rozhodli ísť na spoveď,prípadne dať si do poriadku vzťahy s Bohom,či inými ľuďmi. Pri takejto udalosti sa hodí hlboká sebareflexia. Môže mať podobu takej,akú nachádzame v listoch sv. Alojza Gonzágu svojej matke. Tesne pred smrťou píše:"../Boh/ ma volá z neba do najvyššej blaženosti,ktorú som tak nedbalo hľadal,a sľubuje mi ovocie sĺz,ktoré som tak skúpo prelieval"/LH II,s.1543/. Skôr ide o nedbalosť hĺadania Boha,ktorú registrujeme u seba. Premeditujme tento nádherný výraz-nedbalé hľadanie Boha! V živote hľadáme a trápime sa pre rôzne veci. Ježiš nám pripomína,tak ako Marte,Lazárovej sestre,že potrebné "je len jedno"/Lk 10,38-42/. Ježiš si nezaslúži iba okrajový,príležitostný interes. Často ide z našej strany iba o záblesk toho,čo sme povinný Bohu odovzdať. Máme naviac. Chaotické a nesúrodé /ne/hľadanie Boha máme nahradiť živým záujmom o vec spásy. Manueho žena si vyčíta,že neurobila viac pri komunikácii s Pánovým anjelom. Hovorí:"Nepýtala som sa odkiaľ je,a ani mi neprezradil svoje meno ". Vyčíta si určitú nedbanlivosť pri rozhovore s tým,od ktorého sa mohla dozvedieť viac. Pri rozhovore s Pánom máme možnosť sa dozvedieť viac,ako si môžeme myslieť. Príchod mladého kňaza do Pánovej vinice je príležitosťou prehodnotiť intenzitu nášho záujmu o Pánovu vôľu,ktorá sa dotýka každého z nás. V súvislosti s kňazskou službou treba spomenúť ešte jeden pohľad sv.Alojza. Matke píše:"Berie/Boh/ nám to,čo nám predtým požičal,ale iba preto,aby to uložil na slobodnejšom a istejšom mieste a obdaril nás dobrami,po akých sami túžime". Zdôrazňujem,že presne takto cíti a rozmýšľa služobník oltára. Vie,že Boh ho vyzdvihol z bežného života,ale túto absenciu kňaz nepocíti. Vie,že Boh mu ponúka istejšiu cestu k Bohu. Nič pozemské mu chýbať nebude,keď sa odovzdá Pánovi. Práve naopak. Jeho duša sa naplní darmi,ktoré by nedostal,keby zostal pripútaný k bežnej pozmeskej štruktúre života. Aj tak nám Boh pozemské radosti iba "požičiava". Náš život si potom berie späť. Kňaz je človek,ktorý hlása,že pravá radosť a sloboda je iba vo večnosti. Pritom sa stáva kvalifikovaným usmerňovateľom k týmto hodnotám. Preto nezostaňme ľahostajní,keď sa dozvedáme,že rady pracovníkov v Pánovejv vinici sa rozširujú. Nech sa nás prúdiaca milosť dotkne hlboko v duši. Cíťme sa všetci poctení a pozvaní k nasledovaniu Krista. Nikto z nás nepríde o svoju odmenu/Mt 10,37-42/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára