Pri kostole bola brigáda. Upratovalo sa pred farskou slávnosťou. Jeden z účastníkov brigády pribehol trocha neskor. Poobzeral sa okolo seba a keď videl,že s metlami a hrabľami sa oháňajú cca štyria ľudia,iba zajachtal a opýtal sa:"Kde sú ostatní? Ste tu všetci?" Brigádnici iba mĺčky prikývli a pokračovali v robote. Katolícke periodiká priniesli správu,že počas tretieho júnového víkendu bolo pre slovenské diecézy vysvätených na kňazov dvadsaťjeden kandidátov na presbyterov/kňazov/. Celkom pekné číslo. Bývalo ich aj viac. Žiada sa tu otázka:"Ste tu všetci?Nie je vás viac?" Možno sa nám máli. V Prvej knihe Samuelovej čítame o tom,ako prišiel Samuel do Betlehema k Izaimu/16,1-13/. Prišiel tam,aby našiel vhodného kandidáta namiesto kráľa Saula,ktorého Pán zavrhol. Izai mu takmer slávnostne predstavil svojich synov,ktorí boli jeho pýchou. Samuel bol napriek tomu nespokojný a vyberavý a položil otázku:"Sú to všetci tvoji synovia?" Akoby neveril vlastným očiam. Akoby sa pýtal,či ich nie viac. A kde sú statní? Sedem nestačilo,musí byť ešte niekto iný. Boh,akoby sa pýtal Cirkvi v čase kňazských vysviacok:"Sú to všetci tvoji synovia? A kde sú ďalší? Nie je ich viac?" Ani tohtoročných dvadsaťjeden nestačí. Sú to všetci naši synovia,ktorých sme schopní poslať do Pánovej vinice? Ak sa nám javí,že je ich málo,čo potom odradilo ostatných? Pomôžme si biblickým príbehom o Samuelovi a Izaim. 1,Keď Samuel vstúpil do mesta,v ústrety mu vyšli starší mesta so zachmúrenými tvárami a s otázkou:"Je tvoj príchod pokojný?" Kňazské povolanie dnes naráža na akoby zachmúrenú tvár. Akoby nebolo vítané príliš radostným a už vôbec nie nadšeným spôsobom. Vítame ho s určitým dešpektom,nedôverou a starosťou...V posledných rokoch a mesiach sa otvorila akoby Pandorina skrinka,z ktorej sa vysypali dlhodobo schované kňazské prehrešky a zlyhania. U ľudí to teraz vytvára neistotu,či zachmúrenosť s otázkou,či to nebude pokračovať ďalej? Ľudia sa pýtajú,či príchod kňaza bude spojený s pokojom,ktorý pochádza od Krista,alebo bude šíriť nepokoj s vlastným nevyjasneným postojom voči povolaniu? Treba čas na to/dlhší/,aby sa situácia vzájomne upokojila. Znova a znova sa musíme učiť dôverovať si navzájom-kňazi a veriaci. Jeden druhého potrebujeme,ak chceme kráčať cestou spásy. Kňaz potrebuje mať v sebe pokoj Kristov,ktorý deklaruje pri svätej omši a veriaci potrebujú mať pokoj a dôveru voči Božiemu služobníkovi,že bude s vierou a láskou vysluhovať tajomstvá a viesť ľudí ku Kristovi. 2,Všimnime si reakciu Izaiho. Svojich synov ponúkal do Božích služieb postupne. Akoby sa veľmi nehrnul byť nápomocný Izaimu. Na synoch mu záležalo. Videl v nich veľkú budúcnosť. Izai nám trocha pripomína váhavosť dnešných rodičov,ktorí otáľajú posielať svojich synov do Božej služby. Izai,napokon,až v samom závere vytiahol tromf a klenot-Dávida. Videl,že tí,ktorých ponúkal prvých,neprešli. Dnes mnohí z rodičov majú jasnú hierarchiu-najprv ponúknem čokoľvek iné,len nie syna...Radšej budú finančne prispievať.Možno radšej zaplatia štúdia teológie inému mladíkovi/kdesi v rozvojovej Afrike/,len aby nemuseli obetovať svoju ratolesť,s ktorou majú iné plány. Kapitulujú až vtedy,keď už "vystrieľajú" všetky tromfy a mládenec trvá na tom,že jeho cestou je kňazstvo...Nič nestráca na platnosti stará pravda,ktorej verili naši otcovia:ak odovzdáš syna Bohu a Cirkvi,neprídeš o svoju odmenu a Najvyšší ťa hojne požehná. Dnešní rodičia budú musieť riadne "popracovať" na svojej viere...Boh je neodbytný a bude sa nástojčivo dožadovať ďalších robotníkov na žatve Božieho kráľovstva. 3,Nie je možné si nevšimnúť,že kandidáti,akoby vystrihnutí zo žurnálu,u Samuela neprešli sitom/Eliab,Abinadab,Samma/. Nič by im nepomohlo,keby sa stali výstavnými exponátmi na verejnosti pre svoju dokonalú vizáž a šarmantné vystupovanie. Dnes by zabodovali ako vlajkové lode rôznych inštitúcii a firiem. Pre službu Bohu toto nie je prvoradé. Ak sa to objaví až po vnútorných dannostiach,môže to byť bonus. Vnútorný zápal za kňazstvo sa nedá nahradiť iba telesnými predpokladmi. Pánova vinica až tak veľmi nepotrebuje manekýnov. Potrebuje ľudí,ktorí sú dobre vyzerajúci pre svoju vieru,ktorá je v dnešnej dobe priam hrdinskou skutočnosťou. Na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pripadá Svetový deň modlitieb za posväcovanie kňazov. Stále je dnes dosť domov,v ktorom novodobý Izai,schováva svojich synov pre vyššie veci. Treba sa modliť,aby im umožnil objavyť tú najvyššiu-povolanie,ktoré je žiadané Bohom a ním aj posväcované.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára