Pred budovou pohostinstva sa rozprávali dvaja muži. Obaja práve opustili neistým a tackajúcim sa krokom toto zariadenie. Vonku si ešte čosi dohovárali. Ich komunikácia naberala na obrátkach. Stal sa z toho konflikt. Riadne sa priostrilo. Ich opilecké hlasy sa nieli predpolnočným námestím a určite kde tu vyrušili už spiacich obyvateľov. Zvlášť intenzívne bolo počuť argumentáciu jedného z diskutérov. Kričal:"Toto na mňa neskúšaj! Na mňa to neplatí!" Skutočne,je to tak. Často skúšame,hľadáme také výrazové prostriedky,ktoré by boli účinné. Najmä vtedy,keď máme úmysel niekoho o niečom presvedčiť. A nejde to ľahko. Sväté Písmo hovorí,že Pán Ježiš rozprával ľuďom rozmanitým spôsobom. Boli situácie,keď hovoril priamo,možno aj tvrdo a nekompromisne. Niekedy,akoby jemnejšie,šetrnejšie, v obrazoch a podobenstvách. Rozdielne spôsoby v Ježišovej reči si všimli jeho pravidelní poslucháči. Dokazuje to veta z evanjelia:"Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch"/Jn 16,29/. Lenže,ani Ježišova reč nebola vždy prijatá. Keď hovoril otvorene,vytýkali mu:"Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!"/Jn 6,60/. Keď hovoril obrazne,v podobenstvách,ľudia si žiadali si ďalšie konzultácie:"Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli"/Mt 13,36/. Aj on skúšal rôzne formy a striedal spôsoby reči. Deje sa to aj dnes. Problém neprijatia slova analyzoval sám Ježiš,keď povedal:"Kto má uši,nech počúva"/Mt 13,43/. Každý nie je "nastavený" tak,aby prijal Božiu náuku. Znakom prijatia Slova je dobre známa schéma:počuť-pochopiť- uživotňovať. Na každého z nás platí niečo iné. Ježiš to vie a skúša,čo na nás platí. Možno to aj cítime a zlovestne sa ho pýtame:Čo to na mňa skúšaš? Cítime blízkosť Pánovho slova,že nám "dýcha" na chrbát. Neodtiahnime sa. Pritúľme sa k Slovu. Najprv možno bodne,ale potom upokojí,zaodeje a pripraví pre život v slobode Božích detí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára