Počas života zažijeme rôzne situácie. Delíme ich napr. na bežné a mimoriadne. Tie mimoriadne sa vymykajú z rámca každodennosti. Upozorňujú na seba intenzitou, hĺbkou...Ak si Boh niekoho povolá k sebe,nemôže ísť o záležitosť všednú. A to aj napriek tomu,že všetkých nás očakáva prechod z tohto sveta do večnosti. Človek,ktorý opúšťa pozemský svet a odchádza do večnosti,si zaslúži mimoriadnu pozornosť. Ide v ústrety Vykupiteľovi,Spasiteľovi,aby prijal nemenný osud,ktorý si za svoj život zaslúžil. Čo mimoriadne môže urobiť človek tu na zemi,aby jeho prijatie vo večnosti bolo veľkolepé v zmysle odmeny? Napríklad to,čo opisuje sv.Pavol vo svojom spise:"Ježiš...vzal chlieb,vzdával vďaky,lámal ho..."/1 Kor 11,23/.1, Veriaci človek môže z oltára vziať chlieb. Je presvedčený,že je pripravený pre neho. Vie,že tento chlieb nie je bežným pokrmom,ktorým zaháňame hlad. Ide o pokrm,ktorým zaháňame zlo zo svojho života a priťahujeme Boha,ktorý v tomto chlebe ponúka samého seba. Je to jediný zdroj ,ktorý nám môže zabezpečiť nesmrteľnosť. Medzi prijímajúcim človekom a týmto chlebom sa vytvára vzťah,ktorý prevyšuje všetky ostatné. Boh je v nás a my ostávame v ňom. Toto spojenie spôsobí,že zlo a hriech nemá nárok. Je to jednoduché-prísť a vziať si to,čo nám pripravila nekonečná Božia láska. Iba viera človeka môže uznať a pochopiť nekonečnú lásku Boha,ktorý ju celú sústredil a vylial na naše duše.2,Ježiš vzdával vďaky. Pri sv.omši,na začiatku piesne vďaky-prefácie,hovorí kňaz:"vzdávajme vďaky,Pánovi Bohu nášmu". Všetci cítime,že tu nejde o bežné a konvenčné poďakovanie. Vzdávať vďaky vyjadruje hlbšiu skutočnosť,ako povedať-ďakujem. Vzdávanie vďaky sa stáva akoby slávením,oslavou Boha. Bežné poďakovanie túto hlbku dosiahnuť nemôže. Obyčajnú vďaku môžeme povýšiť na úroveň vzdávania vďaky vtedy,ak sa zúčastníme na eucharistickom slávení. Povzbudzujme sa životom ľudí,ktorí takto vysoko pozdvihli svoj pozemský život,lebo si ho bez Sviatosti Oltárnej nedokázali predstaviť.3,Ježiš lámal chlieb. Chlieb láme ten,kto pochopil,že nie je sám. Pochopil,že Boh od neho žiada,aby chlieb,ktorý dostal do rúk v podobe rôznych talentov,má odovzdávať svojim bratom. Koľko dobra nám odovzdávajú ľudia okolo nás? Delia sa s nami o vieru,skúsenosť,múdrosť, lásku,nádej o kríž. Vedieť lámať a odovzdávať je čnosť. Sú ľudia,ktorí sa dokážu príkladne podeliť,ale sú aj takí,ktorí odovzdávajú všetko. Tým napodobňujú Ježiša,Božieho Syna,ktorý si ponechal iba cestu na Kalváriu a miesto na kríži. Koľko ľudí sa nám opticky vojde do vyššie uvedenej sféry? Svoj život chápali ako možnosť vyrastať pri Kristovi,odovzdávať v službe blížnemu a zožať za to mimoriadnu odmenu vo večnosti. Dokázali takmer nemožné-z bežného života urobili bohatú duchovnú žatvu na oslavu Pána života a smrti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára