Za koho ma pokladajú ľudia...?

         V početnej rodine rodičia často navzájom porovnávajú svoje deti. Aj keď je ich viac, ich vlastnosti nebývajú totožné. Ba práve naopak. Pri jednej z takýchto príležitostí sa istá matka vyjadrila takto: „Jedno moje dieťa bude výnimočné. Ostatné sa zaradia medzi bežných ľudí.“ Matka asi vychádzala zo skúseností, ktoré mala pri výchove detí. Ak to tak povedala, neznamená to, že sa tak aj stane. Pre nás sú dôležité dva výrazy: výnimočný a zariadia sa.

Evanjelium sv. Lukáša otvára dôležitú tému. Ježiš kladie apoštolom otázku:
„Za koho ma pokladajú zástupy?“ (Lk 9, 18 -24)Dočkal sa niekoľkých odpovedí. Názory niektorých ľudí Ježiša „zaradili“ medzi prorokov a iné osobnosti, ako bol napríklad Ján Krstiteľ. Aj keď medzi velikánov, ale ho aj tak len „zaradili“. Postavili do radu s osobnosťami židovského spoločenstva. Šimon – Peter je výnimkou. On nezaradil Ježiša do nejakej skupiny, ale vytvoril mu zvláštnu, výnimočnú kategóriu slovami: „Ty si Boží Mesiáš.“ Ktovie, či si už vtedy uvedomoval v plnom rozsahu postavenie Ježiša z Nazareta alebo nie. Jeho odpoveď je však neprekonateľná. Pochopil, že Ježiša nemožno nikde zaradiť a že ostatní – čo aj velikáni dejín – sa môžu k nemu iba priblížiť.

         Ako sa to prejaví, keď je Ježiš Kristus pre človeka výnimočným?

1.)  Pán Ježiš začína katechézu svojim učeníkom slovami: „Kto chce ísť
za mnou...“ To je výraz, ktorý vyjadruje realitu. Predstavme si situáciu. Lektor, resp. prednášateľ končí svoju prednášku a svojim poslucháčom ponúka túto možnosť: „Kto chce, môže sa niečo opýtať.“ Touto ponukou však pripúšťa,
že sa možno ani taký nenájde... U Pána Ježiša nie. Keď hovorí: „Kto chce ísť za mnou...“ naznačuje, že ľudia ho budú neomylne nasledovať, že s určitosťou pôjdu za ním.

Za Ježišom kráčajú ľudia už 2000 rokov. Hľadajú ho a zároveň strácajú,

tešia sa, ak ho znovu našli. Sú to kňazi, rehoľníci, otcovia, matky, ľudia širokých vrstiev. Pán Ježiš je pre nich inšpiráciou, ktorá je večná, neprekonateľná, nezničiteľná, neopotrebovateľná, nestarnúca...

2.)     „Syn človeka musí mnoho trpieť...“ Ani tí, ktorí sa hlásia k nemu a spolu s ním nesú ťarchu poslania, nie sú bez utrpenia, hoci v živote zastávajú vysoké posty. Nesú svoju nošu trápenia aj preto, lebo majú charakter, postavenie, moc. Tí, ktorí majú postavenie a aj charakter, sú adresátmi nenávisti tých, ktorí charakter nemajú. Dobrý charakter ľudí
na vyšších miestach je provokatívny. Ľudia, ktorí majú postavenie, zožínajú závisť. Tiež istým spôsobom nesú ťarchu kríža. Napokon tí, ktorí majú moc, sa stávajú terčom nenávisti zo strany ľudí, ktorí nemajú moc sami nad sebou. Ten, kto má moc sám nad sebou, nedokáže závidieť tým, čo majú svetskú moc.

3.)      „Nech... vezme svoj kríž.“ Ľudia s krížom v živote sú najvytrvalejší nasledovníci Pána Ježiša. Vedia, že aj on ten svoj vytrvalo niesol až na Kalváriu. Vedia, že nik ich nepochopí tak ako On. Nasledujú ho na ceste životnej kalvárie. Napokon otázka: „Kto z nás je bez kríža?“ Pán Ježiš je primeraným vodcom pre každého z nás. On je vodca a vzor. Nie zvodca, ale vodca. Hoci sa nám tieto dva výrazy niekedy zlievajú do jedného. Zvodca je ten, ktorý naláka ľudí na niečo zlé, a potom utečie. Ježiš je pravý Vodca, lebo zostal do konca, a to sám pred židovským tribunálom a pred Pilátom. Tak koná pravý Vodca. Zvodca je pravým opakom.

Ježiš je pre nás všetkých vzorom. On je Vzor, nie vzdor. Vzor preto, lebo je čistý
vo všetkom, čo konal a každý ho môže nasledovať. Človek reprezentujúci vzdor často siahne po násilných prostriedkoch. Ježiš taký nebol.

Predstavme si situáciu pri Ježišovom zatknutí v Getsemanskej záhrade. Jeden z jeho učeníkov vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi ucho. Ježiš ho zahriakol a napomenul. (Jn 18, 10) Ježiš je dokonalým príkladom vzoru po každej stránke. Azda ako najjagavejší príklad nám poslúži jeho pokorné stúpanie na Kalváriu a smrť za vykúpenie hriešnikov.

Ktorý človek je výnimočný, t. j. nezaradený? Paradoxne je to ten, ktorý sa zaradí. Ktorý sa zaradí medzi hriešnikov a kajúcnikov. A aj napriek tomu bude ochotný nasledovať Krista do dôsledkov.