Súperenie patrí k životu. Súperia medzi sebou jednotlivci,skupiny,organizácie,firmy,strany atď. Všetci sa snažia zaujať verejnosť a získať vysoké preferencie aj tým,že získajú na svoju stranu osobnosti. Ľudia si povedia:ak sú na strane toho a toho človeka takí významní ľudia,potom aj ja podporím jeho dielo. Cirkev musela vždy tuho bojovať,aby mala dostatočný priestor na realizáciu. Vždy sa musela očisťovať,obhajovať,obnovovať. Ani dnešok nie je výnimkou. Nikto jej nič nedá zadarmo. Nech by boli pre ňu chvíle akokoľvek krušné,vždy sa môže pochváliť najsilnejšími osobnosťami:sv. Petrom a Pavlom. Tí stáli na počiatku diela ohlasovania evanjelia. Oni zakladali a organizovali prvé kroky činnosti Cirkvi. Mnohí kresťania si v histórii povedali:ak činnosť Cirkvi zakladali takéto mimoriadne osobnosti,tak napriek všetkému je moje miesto práve tam. V čom spočíva svedectvo týchto významných mužov? 1,Neľutujú svoje rozhodnutie zveriť svoj život Kristovi. Učiteľ národov toto presvedčenie potvrdzuje slovami:"Dobrý boj som bojoval,beh som dokončil,vieru som zachoval"/2 Tim 4,7/. Jeho spolubrat,prvý pápež hovorí Ježišovi:"Pane,ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života"/Jn 6,68/. Obaja prešli mnohými ťažkosťami. Nemali nijaké úľavy pri ohlasovaní evanjelia. Dá sa povedať,že sa na nich vyzúrila všetka ľudská zloba. Napriek tomu,vrámci záverečného životného bilancovania,neľutujú rozhodnutie spojiť svoje kroky s Kristovými. Nebudeme ani my,ak budeme čo najvernejšími nasledovníkmi toho,ktorý jediný môže dať nášmu životu zmysel. 2,Pán ich povolal uprostred pracovného nasadenia. To povolanie prišlo ako blesk z jasného neba. Obaja boli akoby vytrhnutí zo svojho životného štýlu a nasadenia. Šimon Peter to pocítil a zažil uprostred povinností,týkajúcich sa rybolovu/Mk 1,14-20/. Šimonovi Petrovi stačilo počuť-poď za mnou,a on hneď všetko zanechal a išiel. Šavol musel čakať na chvíľu,keď vstupoval do Damasku/Sk 22,3-16/. Vstupoval tam,ako nepriateľ Kristovho kríža. Mesto opúšťal ho ako ten,ktorý bude kríž do konca života objímať a obhajovať aj za cenu vlastnej krvi. Možno si pomyslíme-prečo nebol Ježiš šetrnejší? prečo nebral viac ohľadu na ich zázemie? prečo im spôsobil tento kultúrny šok? Ježišovo volanie niekedy nestrpí odklad. Chce ukázať,že veľmi vysoko hodnotí rýchlu reakciu na svoje pozvanie. Až potom začne vysvetľovať,vychovávať,katechizovať,poúčať. A to až dovtedy,kým nie je povolaný dostatočne pripravený na svoju misiu. Je možné,že väčšinou vstupujeme do kostola s istou rozpoltenosťou. Aj sa chceme Bohu ukázať,že sme tu,ale zároveň blúdime mysľou vo sférach mimosviatostnych. A v takomto stave aj z chrámu odídeme. Raz,snáď,zažijeme v duši silnejší impulz,na spôsob Damasku alebo Galilejského mora,kedy nás Boh zavolá do skutočných hĺbok života. Tie sa prejavia vážnym záujmom o zmenu života,viac podľa pravidiel,ktoré stanovil Pán. Uprostred svojich záľub a štandardov budeme akoby vytrhnutí a pozvaní k vyšším métam,ktoré sú nateraz pre nás vzdialené. 3,Sv.Peter a Pavol začali budovať dielo. Dnes bežne počujeme hovoriť ľudí-robím si len svoju prácu. Aj Šimon so Šavlom si robili do istého času svoju prácu. Aspoň si tak mysleli. Dovtedy,kým ich Boh nepozval,aby začali konať dielo. Konať nejakú prácu,nie je totožné s pojmom-pracovať na diele. Dielo,to je omnoho viac,ako práca. Práca je totožná s povinnosťou,niekedy otrockou. Dielo je záležitosť presvedčenia,istej záľuby v spojení s povinnosťou. Obsahuje viac vznešenosti,zápalu a radostnej obety. Každý môže povýšiť prácu na dielo. Aj tú najmenšiu. Boh ju zdokonalí a posvätí. Z aktivít sv.Petra a Pavla vzišlo dielo,ktoré bude trvať do konca čias. Vo svojich prácach a aktivitách nechajme viac miesta pre prítomnosť Ježiša. On chce s nami "znášať horúčosť a bremeno dňa"/Mt 19,12/. S ním objavíme "osvieženie a odpočinok pre svoje duše". Dielo nevznikne samo od seba,alebo výlučne pričinením človeka. Iba Boh môže dať impulz,aby človek konal tak,ako je to v súlade s Božou vôľou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára