Pri istej príležitosti pribehla domov dcéra-študentka,vysokoškoláčka. Práve prišla z internátu a všetkých doma oboznámila,že večer príde návšteva. Dostavia sa spolužiaci a priatelia z prostredia univerzitného pastoračného centra. Prvá vec,ktorú začala rodina riešiť,bola otázka:čo im predložíme na pohostenie? Rodičia konštatovali:keďže sme neboli na nákupe,predložíme len to,čo máme na stole. Viac nemáme. Na stole je to,čo máme k dispozícii. Keď sa niekto opýta katolíka:čo máte zvláštne k dispozícii,že veríte? Odpoveď znie:my máme všetko na stole,na obetnom stole. Všetko,čo máme hodnotné,máme na stole. Nikdy nič neskrývame. Na stole v kostole máme síce iba obyčajný chlieb a víno,ale my veríme,že po slovách premenenia,ktoré musí vyrieknuť kňaz,sa z toho praobyčajného pokrmu,stane skutočné Ježišovo telo a krv. Sám Boh zostúpi na oltár! Čo zvláštne dokáže človek,ktorý prijíma z oltára? 1,Dokáže identifikovať "pusté miesta".Možno také,o akých je reč v Lukášovom evanjeliu/Lk 9,11-17/. Apoštoli,ktorý komunikujú s Ježišom vyslovene takto charakterizujú miesto,na ktorom sa nachádzajú. Hovoria:toto miesto je pusté. Človek,ktorý sa sýti pokrmom z oltára,dokáže vycítiť,že niekde vedľa,blízko,nedaľeko je pustina. Možno ani nie v zemepisnom ponímaní. Skôr vycíti prítomnosť pustého srdca,ktoré sa vyznačuje smútkom,bezútešnosťou. Ale aj absenciou Boha a duchovných hodnôt. Duša človeka,ktorá prijíma nebeský chlieb eucharistie sa vyznačuje schopnosťou lokalizovať miesto,na ktoré Boh ešte nevstúpil tak,žeby mu bolo umožnené udomácniť sa. Je síce už dosť blízko,možno na pomyselnej hranici vstupu do duše,no ešte stále ho zadržiava akási opatrnosť,váhavosť a neochota zrieknuť sa pochybných chodníkov života. 2,Človek,ktorý prijíma z oltára,cíti akési nutkanie pusté miesto zaujať,obsadiť,zavlažiť Ježišovou prítomnosťou. Svedčí o tom Ježišovo povzbudenie z evanjelia:vy im dajte jesť. Pán chcel povedať,že majú potenciál,schopnosti a aj príležitosti,aby s pomocou jeho milosti pusté miesta odstránili z mapy ľudských osudov a nahradili ich výživnými vegetáciami Pánovej prítomnosti. Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť? Píše o tom Učiteľ národov sv.Pavol. Presviedča Korinťanov,aby vynikali vo všetkom:"vo viere,v slove, v poznaní,vo všetkej horlivosti a v láske.."/2 Kor 8,1-9/. Takýto životný program je takpovediac ideálny,aby pripravený kresťan nahrádzal s pomocou Božou,pusté situácie takými,ktoré prinesú hojné ovocie. 3,Človek,ktorý prijíma Pánov pokrm,dokáže usadiť ľudí. Aspoň takýto pokyn dostali apoštoli od Pána Ježiša prv,ako sa stal zázrak rozmnoženia chleba a rýb. Tí,ktorých posiela Boh,majú schopnosť "usadiť ľudí". Inak povedané:presvedčiť ich a motivovať,aby pri rozhovore s Ježišom dali všetko bokom. Lebo ten,kto si zasadne za stôl,dáva najavo,že prijíma podmienky svojho hostiteľa,že si zoberie,čo mu predložia,že komunikáciu prispôsobí atmosfére,ktorá prevláda v hostiteľovom dome,že zachová úctivosť a srdečnosť v rozhovore. Zasadnúť k Pánovmu stolu predpokladá ten istý spôsob komunikácie. Apoštoli zasadli za Ježišov stôl ako prví. Potom zasa oni dosiahli tento pokrok vo vzťahu k zástupu,ktorý lačnel po Božom slove. Každý z nás by mal mať ambíciu získať aspoň niekoho pre vieru v Ježiša z Nazareta,ktorý je prisľúbeným Mesiášom. Poteší nás,ak dosiahneme tú milosť,že môžeme potom spoločne zasadnúť za stôl,ktorý prekypuje duchovnou hojnosťou. Najprv,však ukážme sami,že sme Ježišovými učeníkmi,a že dokážeme zasadnúť k Ježišovým nohám,ako to urobila Mária,Martina sestra,keď ich Pán poctil svojou návštevou/Lk 10,38-42/. Nech nám nechýba na našich oltároch tento vzácny pokrm! Nech nám nechýbajú tí,ktorí majú moc premieňať! Nech si zamilujú priestor oltára,ako príbytok Boha! Nech s ním komunikujú a prinášajú všetkým radostné posolstvo o Božej láske,ktorá sa môže rozlievať v našich srdciach.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára