Novokňazom

Bývalý slovenský horolezec, Zoltán Demján, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta, Mount Everest, nedávno vyhlásil: „Everest je prepchatý a nikto to nereguluje.“

            Týmito slovami chcel naznačiť, že vzrástol počet profesionálnych, ale i amatérskych horolezcov, ktorých láka najvyššia hora sveta.

            Pred rokmi to tak nebolo už len preto, že nie každý si mohol dovoliť zaplatiť vstup do Himalájí. Stálo to nemalé peniaze. Dnes je situácia iná. Mnohí boháči a dobrodruhovia sa odhodlávajú zdolať Everest. Niet sa čo čudovať, že si robia z trasy na vrchol akési korzo. Paradoxom je to, že aj napriek extrémnym podmienkam to vyzerá počas výstupu ako na trhu. Počet horolezcov treba regulovať.

            Prečo takáto téma na úvod? Aj tohto roku v lete nastupujú ďalší novokňazi do sveta, ktorý je „prepchatý“ hojnosťou rozmanitého druhu a je málo ľudí, ktorí by túto situáciu dokázali regulovať. Slovami Písma povieme: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ (Lk 10, 2)

            Úlohou novokňazov (kňazov všeobecne) je poukázať na „prepchatosť“ a presýtenosť jednotlivcov tohto sveta, ktorí jediný zmysel svojho života nachádzajú v honobení materiálnych skutočností.

            Novokňazi prichádzajú, aby slovom i životom potvrdili Pavlove slová: „"Všetko smiem." Ale nie všetko osoží. "Všetko smiem." Ale ja sa ničím nedám zotročiť.“ (1 Kor, 6, 12)

            Novokňazi sa svojou službou prihovárajú ľuďom svojej doby. Poukazujú na nebezpečenstvo vyplývajúce z tejto extrémnej presýtenosti ľudí tzv. civilizovaného sveta. Človek má mať schopnosť vybrať si a použiť len to, čo je potrebné na prežitie a na zachovanie dôstojného štýlu života.

            Po skončení zimnej sezóny 2018/2019 vystúpilo na Mount Everest niekoľko horolezcov, ktorí mali za úlohu pozbierať odpad. Bolo ho množstvo a okrem toho našli aj štyri mŕtvoly neznámych horolezcov.

Túto sezónu sme zaregistrovali jedenásť obetí Everestu. Táto skupina má istú podobnosť s horolezcami, ktorí oficiálne vystúpili na vrchol sveta. Rozdiel je však v tom, že nikdy nezožnú takú slávu, ako tí, ktorí vystúpia, aj za podpory mediálneho sveta na vrcholný bod Himalájí. Napriek tomu, že si títo „čističi“ veľhôr nikdy neprisvoja nejaké výkony, ich služba je mimoriadne dôležitá a užitočná.

Novokňazi počas svojho pôsobenia musia vystúpať do výšky rôznych rizík a pokušení, ale aj padnúť do údolia poznania vlastnej alebo cudzej ľudskej biedy. Ich kňazské počiny alebo úspechy medializované nebudú, pretože žijeme v sekularizovanej dobe. No ich pády a omyly vo veľkom štýle áno. Obdivujem týchto mladých ľudí, lebo dnes im svet spočíta všetky kňazské zlyhania doby, stanú sa adresátmi tvrdých poznámok a nemilosrdného neprijatia. No zároveň však majú jedinečnú možnosť začať budovať niečo nové, čo sa týka účinkovania kňazskej služby. Majú možnosť prispieť k tomu, aby predstavovali čistejší prúd kňazského pôsobenia ako predstavovali ich kolegovia v nedávnej, resp. dávnej minulosti.

Tohtoroční novokňazi stoja svojou službou na rozhraní týchto dvoch etáp pôsobenia Cirkvi. Na jednej strane „zožínajú“ všetky neresti minulosti, no na druhej strane môžu s čistým štítom začať budovať nový charakter kňazskej služby v duchu evanjelia.

Čistiace skupiny horolezcov majú za úlohu pozbierať odpad. Toho je neúrekom. Kto by bol povedal, že aj na takom odľahlom a čistom mieste sa nájde halda odpadkov. Ľudia, ktorí vystupujú na Everest ich nechávajú – či už v základnom tábore, alebo po celej trase. Počas cesty sa musia posilňovať, ale sa aj zbavovať akejkoľvek záťaže, lebo výstup je extrémne náročný.

Ľudia, ktorí kráčajú životom, nechávajú po sebe akoby odpad. Stúpajú vyššie, no pri tom produkujú materiál, ktorý niekto musí spracovať. To je úlohou kňazov, duchovných pastierov. Tí vo sviatosti pokánia v dramatických rozhovoroch, katechézach, homíliách a v modlitbe spracovávajú „odpad iných“. V tomto prípade pod pojmom „odpad“ rozumieme hriech a narušené vzťahy, ktoré sa v tejto dobe rozmohli do extrémnych rozmerov. Aj tu platia slová Písma, ktoré na jednej strane charakterizujú zlá tejto doby, no na druhej strane vyjadrujú východisko a spôsob riešenia: „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.“ (Rim 5, 20)

Kňazi skrze svoju službu spracúvajú odpad, ktorý ostáva v duši človeka, ktorý kráča za vysokými métami a spoznáva, že medzi „everesty“ patrí najmä snaha o dosiahnutie spásy. Tá je určená nielen pre nich, ale aj pre tých, ktorí patria do ich ovčinca.

Čistiace skupiny horolezcov objavili aj štyri neznáme mŕtvoly. Boli zmenené od vetra a mrazu na nepoznanie. Ich identifikácia bude náročná. Svet potrebuje ustanovizeň, ktorá sa dokáže postarať o mŕtve ľudské charaktery. Tie sú zmenené vplyvom deformovaného štýlu života. Počas života sa vyznačovali obludnosťou prístupu k hodnotám (materiálnym i duchovným), počínaním bez zodpovednosti a hlavne bez dosahu svedomia, s absenciou morálnych zábran, s úsilím dosiahnuť ciele za akúkoľvek cenu. Dokážu ísť za svojím cieľom aj za cenu likvidácie človeka, likvidácie existenčnej a fyzickej. Toto ponúka dnešná doba akoby na podnose. Na toto potrebujeme špeciálnych ľudí, ktorých srdcia oplývajú milosrdenstvom a optimistickou víziou. Týmto majú disponovať novokňazi, ktorí sú si vedomí situácie, no napriek tomu neprepadajú pesimizmu. Stávajú sa hlásateľmi myšlienky, ktorú vyjadruje Sv. písmo takto: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh a keby boli ako purpur, budú ako vlna.“ (Iz 1, 18)

Prichádza nová generácia kňazov, ktorá neprináša tresty, ale prichádza s nápravou a pozvánkou k životu. Najlepšie sa to dá vyjadriť Ježišovými slovami: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11, 28)

Kňazi vysvätení do tejto doby sa síce stanú adresátmi nenávisti a spochybňovania mentalitou doby, no všetci budú musieť oplývať milujúcim Ježišovým srdcom. Budú musieť vrúcnejšie prosiť za seba slovami liturgie: „Sprav srdcia naše podľa srdca svojho.“ Na nenávisť a neprajnosť je toto jediný liek.

Nečistota a špina sa dostanú všade do sveta. Do každej oblasti života, a to spoločenského i cirkevného. O to viac sa máme usilovať, aby sa tam dostalo aj čisté evanjelium a sním aj tí, ktorí sa budú vyznačovať úsilím o čo najčistejší produkt života v duchu evanjelia.

Na prvý pohľad je to úloha neriešiteľná, no na pomoc prichádza sám Pán žatvy, ktorý sa nám prihovára slovami uistenia: „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" (Jn 16, 33)