Bývalý slovenský horolezec, Zoltán
Demján, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta, Mount Everest, nedávno
vyhlásil: „Everest je prepchatý a nikto to nereguluje.“
Týmito
slovami chcel naznačiť, že vzrástol počet profesionálnych, ale
i amatérskych horolezcov, ktorých láka najvyššia hora sveta.
Pred
rokmi to tak nebolo už len preto, že nie každý si mohol dovoliť zaplatiť vstup
do Himalájí. Stálo to nemalé peniaze. Dnes je situácia iná. Mnohí boháči a dobrodruhovia
sa odhodlávajú zdolať Everest. Niet sa čo čudovať, že si robia z trasy na
vrchol akési korzo. Paradoxom je to, že aj napriek extrémnym podmienkam to
vyzerá počas výstupu ako na trhu. Počet horolezcov treba regulovať.
Prečo
takáto téma na úvod? Aj tohto roku v lete nastupujú ďalší novokňazi do
sveta, ktorý je „prepchatý“ hojnosťou rozmanitého druhu a je málo ľudí,
ktorí by túto situáciu dokázali regulovať. Slovami Písma povieme: „Žatva je
veľká, ale robotníkov málo.“ (Lk 10, 2)
Úlohou
novokňazov (kňazov všeobecne) je poukázať na „prepchatosť“ a presýtenosť
jednotlivcov tohto sveta, ktorí jediný zmysel svojho života nachádzajú
v honobení materiálnych skutočností.
Novokňazi prichádzajú, aby slovom
i životom potvrdili Pavlove slová: „"Všetko smiem."
Ale nie všetko osoží. "Všetko smiem." Ale ja sa ničím nedám zotročiť.“
(1 Kor, 6, 12)
Novokňazi sa svojou službou
prihovárajú ľuďom svojej doby. Poukazujú na nebezpečenstvo vyplývajúce
z tejto extrémnej presýtenosti ľudí tzv. civilizovaného sveta. Človek má
mať schopnosť vybrať si a použiť len to, čo je potrebné na prežitie
a na zachovanie dôstojného štýlu života.
Po skončení zimnej sezóny 2018/2019
vystúpilo na Mount Everest niekoľko horolezcov, ktorí mali za úlohu pozbierať
odpad. Bolo ho množstvo a okrem toho našli aj štyri mŕtvoly neznámych
horolezcov.
Túto sezónu
sme zaregistrovali jedenásť obetí Everestu. Táto skupina má istú podobnosť
s horolezcami, ktorí oficiálne vystúpili na vrchol sveta. Rozdiel je však
v tom, že nikdy nezožnú takú slávu, ako tí, ktorí vystúpia, aj za podpory
mediálneho sveta na vrcholný bod Himalájí. Napriek tomu, že si títo „čističi“
veľhôr nikdy neprisvoja nejaké výkony, ich služba je mimoriadne dôležitá
a užitočná.
Novokňazi
počas svojho pôsobenia musia vystúpať do výšky rôznych rizík a pokušení,
ale aj padnúť do údolia poznania vlastnej alebo cudzej ľudskej biedy. Ich
kňazské počiny alebo úspechy medializované nebudú, pretože žijeme
v sekularizovanej dobe. No ich pády a omyly vo veľkom štýle áno. Obdivujem
týchto mladých ľudí, lebo dnes im svet spočíta všetky kňazské zlyhania doby,
stanú sa adresátmi tvrdých poznámok a nemilosrdného neprijatia. No zároveň
však majú jedinečnú možnosť začať budovať niečo nové, čo sa týka účinkovania
kňazskej služby. Majú možnosť prispieť k tomu, aby predstavovali čistejší
prúd kňazského pôsobenia ako predstavovali ich kolegovia v nedávnej, resp.
dávnej minulosti.
Tohtoroční
novokňazi stoja svojou službou na rozhraní týchto dvoch etáp pôsobenia Cirkvi.
Na jednej strane „zožínajú“ všetky neresti minulosti, no na druhej strane môžu
s čistým štítom začať budovať nový charakter kňazskej služby v duchu
evanjelia.
Čistiace
skupiny horolezcov majú za úlohu pozbierať odpad. Toho je neúrekom. Kto by bol
povedal, že aj na takom odľahlom a čistom mieste sa nájde halda odpadkov.
Ľudia, ktorí vystupujú na Everest ich nechávajú – či už v základnom
tábore, alebo po celej trase. Počas cesty sa musia posilňovať, ale sa aj
zbavovať akejkoľvek záťaže, lebo výstup je extrémne náročný.
Ľudia, ktorí
kráčajú životom, nechávajú po sebe akoby odpad. Stúpajú vyššie, no pri tom
produkujú materiál, ktorý niekto musí spracovať. To je úlohou kňazov,
duchovných pastierov. Tí vo sviatosti pokánia v dramatických rozhovoroch,
katechézach, homíliách a v modlitbe spracovávajú „odpad iných“.
V tomto prípade pod pojmom „odpad“ rozumieme hriech a narušené
vzťahy, ktoré sa v tejto dobe rozmohli do extrémnych rozmerov. Aj tu
platia slová Písma, ktoré na jednej strane charakterizujú zlá tejto doby, no na
druhej strane vyjadrujú východisko a spôsob riešenia: „Ale kde sa
rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.“ (Rim 5, 20)
Kňazi skrze
svoju službu spracúvajú odpad, ktorý ostáva v duši človeka, ktorý kráča za
vysokými métami a spoznáva, že medzi „everesty“ patrí najmä snaha
o dosiahnutie spásy. Tá je určená nielen pre nich, ale aj pre tých, ktorí
patria do ich ovčinca.
Čistiace
skupiny horolezcov objavili aj štyri neznáme mŕtvoly. Boli zmenené od vetra
a mrazu na nepoznanie. Ich identifikácia bude náročná. Svet potrebuje
ustanovizeň, ktorá sa dokáže postarať o mŕtve ľudské charaktery. Tie sú
zmenené vplyvom deformovaného štýlu života. Počas života sa vyznačovali
obludnosťou prístupu k hodnotám (materiálnym i duchovným), počínaním
bez zodpovednosti a hlavne bez dosahu svedomia, s absenciou morálnych
zábran, s úsilím dosiahnuť ciele za akúkoľvek cenu. Dokážu ísť za svojím
cieľom aj za cenu likvidácie človeka, likvidácie existenčnej a fyzickej.
Toto ponúka dnešná doba akoby na podnose. Na toto potrebujeme špeciálnych ľudí,
ktorých srdcia oplývajú milosrdenstvom a optimistickou víziou. Týmto majú
disponovať novokňazi, ktorí sú si vedomí situácie, no napriek tomu neprepadajú
pesimizmu. Stávajú sa hlásateľmi myšlienky, ktorú vyjadruje Sv. písmo takto:
„Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh a keby boli ako
purpur, budú ako vlna.“ (Iz 1, 18)
Prichádza nová
generácia kňazov, ktorá neprináša tresty, ale prichádza s nápravou
a pozvánkou k životu. Najlepšie sa to dá vyjadriť Ježišovými slovami:
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás
posilním.“ (Mt 11, 28)
Kňazi
vysvätení do tejto doby sa síce stanú adresátmi nenávisti a spochybňovania
mentalitou doby, no všetci budú musieť oplývať milujúcim Ježišovým srdcom. Budú
musieť vrúcnejšie prosiť za seba slovami liturgie: „Sprav srdcia naše podľa
srdca svojho.“ Na nenávisť a neprajnosť je toto jediný liek.
Nečistota
a špina sa dostanú všade do sveta. Do každej oblasti života, a to
spoločenského i cirkevného. O to viac sa máme usilovať, aby sa tam
dostalo aj čisté evanjelium a sním aj tí, ktorí sa budú vyznačovať úsilím
o čo najčistejší produkt života v duchu evanjelia.
Na prvý pohľad
je to úloha neriešiteľná, no na pomoc prichádza sám Pán žatvy, ktorý sa nám
prihovára slovami uistenia: „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj.
Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" (Jn 16, 33)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára