V dnešných časoch veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia za prácou. Niektorí sa uchytia,iní sa vracajú sklamaní domov. Istý mladý človek opisoval svoje prvé dojmy zo zahraničia slovami:"Konečne viem,aká je vo svete realita života". Myslel tým ťažkosti,s ktorými musel zápasiť. Ak niekto povie,že zažíva realitu života,chce tým naznačiť,že sa stretol aj s nepriatím,neúspechom,ba dokonca s nenávisťou na svoju adresu. Evanjelium hovorí o čiastočnom neúspechu učeníkov/Lk 9,51-62/. Ježiš ich poslal napred,aby mu pripravili nocľah. Boli odmietnutí. Nečakali to. Mohli si vtedy povedať,že zažili realitu ohlasovania evanjelia. Do tejto reality patrí aj neprijatie. Veľmi sa ich to dotklo. Azda najťažšie bolo pre nich vysporiadať sa s fiaskom,ktoré sa udialo prakticky pred Ježišovým pohľadom. A Ježiš tento fakt biedy ani nekomentoval,ani doň nezasiahol. Kedysi boli ako poslovia úspešní. Napríklad vtedy,keď ich Pán poslal,aby mu pripravili osliatko pre vstup do Jeruzalema/Lk 19,28-35/. Alebo vtedy,keď ich poslal,aby mu pripravili veľkonočnú večeru/Mt 26,17-19/. Tentokrát museli priznať neúspech. Tento neúspech vytvára podmienky pre otázku:čo má vlastne v pozemskom živote zmysel? 1,Nasledovať Ježiša. Evanjelium hovorí o tom,ako sa niektorí sami ponúkli,že ho budú nasledovať,iných Ježiš sám oslovil s touto ponukou. Podmienkou nasledovania Krista je to,aby nám nič nebránilo pohľadu na Pána. Prekážok vymyslených alebo skutočných je dosť:únava,prepracovanosť,stres,lenivosť,konzumizmus,ochabnutie vo viere...Pripomína nám to situáciu pri telefonovaní. Niekedy je linka obsadená. Počujeme nahraný hlas,ktorý nás nabáda,aby sme počkali,lebo sme v poradí. Ježiša máme niekedy "v poradí". Musí čakať,kým si nevybavíme iné,"dôležitejšie" veci...Monotónne mu povieme,aby počkal,že je v poradí... Jemu sa táto prax nepáči. S nasledovaním Ježiša to nemá nič spoločné. 2,Urobiť všetko,čo nám povie. Táto myšlienka má svojho pôvodcu v Panne Márii. Je to jej veta. Odznela v Káne Galilejskej na svadbe,kde Ježiš premenil vodu na víno/Jn 2,1-12/. Učeníci sa musia priučiť inej hierarchii úspešnosti. Ak urobia všetko,čo Pán chce,nemôžu byť neúspešní,hoci zákonitosti pozemského života vidia inak pozíciu úspechu alebo neúspechu. Je to tajomstvo-prijať tézu,podľa ktorej sa stávam úspešným,keď sa snažím splniť Božiu vôľu. Ostatné doplní Boh sám. Sme,ako veriaci v tomto svete úspešní? Ak máš nejaké postavenie a pritom sa otvorene hlásiš k viere,môžeš mať problém...Obvinia ťa,že si netolerantný,že pretláčaš svoje náboženstvo,že si netaktný k iným vierovyznaniam...3,Musíš prejsť samarijskou dedinou. Myslíme to v prenesenom slova zmysle. Ježiš išiel so svojimi učeníkmi práve cez samarijskú dedinu. Muselo im byť jasné,že prijatí nebudú,lebo lebo medzi Židmi a Samaritánmi bola nevraživosť. Nemohli odbočiť? Nemali ísť radšej inou cestou? Museli ísť práve samarijským územím? Áno,museli. Bola to dobrá škola. Zažili neprijatie. Táto skúsenosť sa im neskoršie určite zišla. Patrí to do "základného balíka" nasledovania Krista. Ide o "povinnú výbavu",ktorá sa týka všetkých,ktorí idú s evanjeliom do sveta. Často prechádzame určitou Samáriou,lebo sme neprijatí pre svoje postoje,ktoré konfrontujeme s duchom Božieho kráľovstva. Napriek tomu nič nestrácame. Práve naopak. Náš život a svedectvo získava na hodnote. Za Samáriou je Jeruzalem. A ten je ešte bolestivejší,ako Samária. Je v ňom Kalvária,ale aj radostné ráno veľkonočného víťazstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára