Čo môžem urobiť?

V živote človeka existujú tzv. mimoriadne situácie. Denne sa dozvedáme o rôznych biedach ľudí a ťažkostiach, v ktorých sa ocitajú. Niekedy nás niektoré správy zasiahnu výnimočne hlboko. Dokonca až tak, že aj hodiny po ich vypočutí rozmýšľame, zvažujeme, ako by sme reagovali. Rozmýšľame, aké máme formy pomoci, čo môžeme urobiť. Takéto správy zaznievajú v médiách a týkajú sa sveta profánneho, ale aj života Cirkvi. Bieda niekedy tak vstúpi do srdca človeka, že ani nezaspí, kým nenájde v rámci svojich možností spôsob pomoci.

         Na pomyselnej stupnici aktivity máme niekoľko stupňov možností pomoci. O aké ide?

1   1.) Urobiť aspoň niečo.

Evanjelium hovorí, že raz prišiel k Pánu Ježišovi otec a prosil o uzdravenie svojho syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Pozdravil Ježiša a svoju prosbu začal slovami: „Ak niečo môžeš,...zľutuj sa a pomôž nám.“ (Mk 9, 22) Za touto prosbou ešte nevidíme u muža plnohodnotnú vieru. Svedčí o tom určitá pochybnosť v jeho slovách: „Ak niečo môžeš....“Pritom Ježiš môže všetko, lebo je Božím Synom.

Často hovorievame: „Robím, čo môžem.“ Istý človek, vysokoškolsky vzdelaný, prišiel o prácu. Na pracovisku prebiehala generačná výmena. A tak, hoci ešte nemal dôchodkový vek, musel zostať doma, kým si niečo nenájde. Bola zima. Všade napadalo hodne snehu. Niektorí ľudia si ho všimli, že pravidelne, každý deň, odmetá sneh z rizikovej cesty v blízkosti obydlia. O tento úsek sa nikto nestaral. Často tam dochádzalo ku kolíziám. Keď sa ho ľudia na to pýtali, prečo to robí, lebo si všimli, že ich cesta je v poriadku, odpovedal takto: „Robím aspoň niečo užitočné. Je to málo, ale je to užitočné.“ Robil to z vlastnej vôle, zadarmo, využíval čas.

Paradoxne, myslíme si niekedy, že to, čo robíme, je málo. No pritom robíme maximum pre danú vec, pre situáciu, v ktorej sme sa ocitli. Z mála môže Boh vytvoriť niečo veľké a hodnotné.

2   2.)  „Rob aj ty podobne.“ (Lk 10, 37)

Nikto z ľudí nemôže konať tak účinne, ako Kristus. On je Boh, my sme len hriešne tvory. Nemôžeme byť identickí v konaní s Bohom, no môžeme konať podobne ako On.

         Počas života vidíme v kostoloch alebo v iných objektoch nádherné umelecké diela. Sochári a maliari vytvorili nádherné podobizne veľkých a významných ľudí. Keď sa na niektoré zahľadíme, povieme: „To je on!“ Tým chceme vyjadriť, že podoba konkrétneho človeka s jeho obrazom je udivujúca. Na iné diela pozrieme a povieme: „Podobá sa naňho.“ Podoba s daným človekom nie je síce 100%-tná, ale je verná. Ak aj niekto nepovie na náš život a skutky: „To je On!“ (rozumej Kristus) Stačí, ak povedia: „Podobá sa naňho!“ (na Krista) Toto je pekné vysvedčenie o našich skutkoch. Kristus je naším ideálom a ak konáme ovplyvnení jeho náukou, tak potom náš život nápadne pripomína a pripodobňuje sa Ježišovmu.

     3.) „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2, 5)

Ide o Máriine slová, ktoré povedala na svadbe v Káne Galilejskej, kde Pán Ježiš premenil vodu na víno. Povedala to obsluhujúcim.

         Urobiť všetko, čo chce od nás Boh, predpokladá, že budeme s ním v kontakte a budeme počúvať jeho hlas.

         Občas počujeme na adresu konkrétneho človeka toto: „On mi už nemá čo povedať. Poznám ho dobre. Bez jeho komentárov sa zaobídem.“ Z tohto postoja hovorí životná skúsenosť, no my takto nemôžeme zmýšľať o Ježišovi. Ak by sme sa aj od neho nedozvedeli nič nové, potrebujeme jeho slovo, aby nás utvrdilo v dobrom alebo poukázalo na našu životnú odchýlku od pravdy evanjelia. Boh nám má vždy čo povedať. Jeho slovo sa síce nemení, ale náš život podlieha náladám a rôznym zmenám. Potrebujeme Ježiša počuť, aby nás usmernil v myslení i v konaní. Kto sa usiluje žiť podľa jeho slov, ide cestou spásy.

         Raz prišiel za Pánom Ježišom ktosi s  otázkou: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ (Mk 10, 17) S takou istou máme vždy predstúpiť pred Kristovu tvár. Z každého stretnutia s ním pre nás vyplynie nové poslanie. Aj vtedy, keď sa s ním stretávame pri slávení eucharistie. „Učiteľ dobrý, čo mám robiť?“ Pán Ježiš nám predostrie pred náš duchovný zrak podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a odpovie: „Rob aj ty podobne.“ Nepovie síce konkrétny návod, ale ukáže na cestu a prostriedky, ktoré máme k dispozícii. To je dostatočná výbava, aby sme konali v intenciách Božieho Syna  jeho kráľovstva.