Ježišova návšteva v dome Marty

         Všetci dobre vieme, čo je to krádež. Jej podstata spočíva v tom, že niekto si vezme a osvojí vec, ktorá mu nepatrí. Väčšinou sa to týka materiálnych vecí. Stáva sa však, že niekto môže ukradnúť niekomu nápad, myšlienku. Prevezme  ju a prezentuje ju ako svoju. Dotiahne ju do konca a ešte aj z toho profituje.

         Lukášovo evanjelium hovorí, že majiteľka domu, Marta, prišla s myšlienkou prijať vo svojom dome Ježiša a pohostiť ho. No veľa ocenenia veľa nezožala. Na scénu prichádza jej sestra Mária, ktorá akoby myšlienku svojej sestry prebrala a viac z nej vyťažila. Svedčia o tom Ježišove slová, podľa ktorých si Mária „vybrala lepší podiel a ten jej nebude odňatý.“ (Lk 10, 38 – 42)

         Prečo sa tak stalo? Prečo Marta svoj nápad „nedotiahla“ do úspešného konca? V čom urobila Marta chybu?

1.     Marta mala plno práce s obsluhou.

Stačilo by, keby iba obsluhovala. Svätopisec zámerne uviedol, že mala plno práce. Je rozdiel medzi pojmami „obsluhovať“ a „mať plno práce“. Termín „obsluhovať“ predpokladá primeranú, slušnú obsluhu. Termín „mať plno práce“ znamená túto činnosť preexponovať a zájsť až do extrému.

         Je dôležité nájsť v živote rovnováhu, lebo ak máme „plno práce“ s niektorými činnosťami, je to na úkor niečoho dôležitejšieho, napríklad na úkor osobného  vzťahu k viere. Radšej „obsluhujme“ ako by sme mali stratiť cestu k Bohu. Nájsť cestu k Bohu predpokladá „ísť do hĺbky“.

         Pri istej návšteve v domácnosti sa domáci priznali, že dolu v pivnici majú neporiadok, ktorý sa nakopil za celé roky. Priznali, že radšej upratujú hore, na prízemí, lebo tam  raz-dva poutierajú prach a povysávajú. Do suterénu sa im veľmi nechce. Odrádza ich závažnosť neporiadku. Ale predsa len si dali predsavzatie, že tento rok v lete zostúpia dolu a dajú všetko do vzorového stavu.

         Keď má človek „plno práce“, zostáva „na povrchu“. Nevšíma si, že musí zostúpiť do hĺbky a tam dať svoj život do poriadku tak, aby cesta k Bohu bola priechodná a čistá.

2.       Marta adresuje Ježišovi výčitku: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samú obsluhovať?“

Marta sa začína porovnávať so svojou sestrou. Sesterský vzťah sa narúša a degraduje sa na rivalský. Marta zo svojej sestry urobila v prítomnosti Ježiša súperku a rivalku.

         Takéto správanie nie je v súlade so zmýšľaním evanjelia. V rodine by nemalo byť miesto na degradáciu vzťahov na úroveň nezdravého súperenia. Nemá ísť o rivalitu, ale o službu, o dobro svojho blížneho. Koľko ľudí v rámci najbližších pokrvných vzťahov zmenilo svoj status: z rodinných príslušníkov sa stali až znepriatelení súperi podľa hesla – Kto z koho?

         Dnešný životný štýl naberá nesprávne obrátky. Prejavuje sa bezohľadnosťou namiesto úcty, chamtivosťou namiesto ochoty podeliť sa a zaslepenosťou namiesto snahy pozerať sa na svet okolo seba Ježišovými očami.

3.     Marta „ sa starala a znepokojovala.“

Ide o paradoxnú situáciu, kedy sa niekto v prítomnosti Ježiša znepokojí. Marta sa neusilovala upokojiť svoje vnútro a zamerať sa viac na Ježišovo posolstvo. Na druhej strane Mária vnímala vzácneho hosťa, Pána Ježiša, ako nositeľa posolstva pokoja. Pán Ježiš nie je bežným hosťom, ktorý iba – tak voľne, nezáväzne a príjemne konverzuje. Jeho návšteva má hlbší charakter. Prináša do rodiny posolstvo pokoja, ktoré sa týka pomerov v dome, ale aj v dome Božieho kráľovstva. Mnohé skutočnosti v našom živote musia ustúpiť, aby vystúpila a dostala sa do popredia myšlienka spásy. Mária túto  skutočnosť pochopila viac ako Marta.

         Väčšina z nás počas svojho života dostala injekciu do žily. Tí, ktorí vykonávajú tento úkon, ocenia, ak je žila na ruke viditeľná, ak vystúpi do popredia. V opačnom prípade je to rizikové a vykonáva sa len – tak naslepo,

Keď nie je v praxi viery viditeľná myšlienka spásy, viera sa stáva slepou a jalovou. Mnohé životné kroky majú charakter rizika a prázdneho dobrodružstva. V Ježišovej blízkosti je legitímne znepokojiť sa, no len vtedy, keď nás Pán dostane do stavu ľútosti nad hriechmi a následného pokánia. V prípade spokojného svedomia človek nájde pri Ježišovi pokoj, súlad a odhodlanie do ďalšieho života.

Boh v našom živote začal myšlienku spásy. Chce ju aj zavŕšiť naším spasením. Osvojme si túto Božiu myšlienku! Ona nie je náhodná, ale vyplýva z Ježišovej obety na kríži. Je teda trvalá, hlboká a vhodná na to, aby sme každý deň podľa nej svoj život obnovovali.