V podstate existujú dve teórie,ktoré hovoria o šťastí. Prvá zastáva názor,podľa ktorého za šťastím treba vykročiť,treba ho pokúšať. Iniciatíva človeka má viesť k úspechu. Najhoršie je zápecníctvo a založené ruky. Iná teória poukazuje na fakt,že s aktivitou preháňať netreba. Aby sa človek príliš neunavil. Jej zástancovia sa vyjadrujú v tom zmysle,že šťastie si ťa nájde,nech si kdekoľvek. Môžeš zostať spokojne tam,kde si. Evanjelium hovorí aj o týchto dvoch cestách. A majú aj svoje mená:Marta a Mária/Jn 11,19-27/. Svojou návštevou ich poctil sám Ježiš. Marta reagovala tak,že vyšla šťastiu naproti. Počula,že sa Učiteľ blíži a vyšla von,aby sa s ním pozdravila ešte pred domom. Potvrdila,že šťastiu treba ísť v ústrety. Mária,naopak,zostala dnu. Rozhodla sa,že na svoju príležitosť si počká doma. Vedela dobre,že Ježiš sa neuspokojí iba s oficiálnym privítaním na prahu,ale že bude mať ambíciu prekročiť ho a vstúpiť dovnútra. Víťaz sa určiť nedá. Obe sa stretli s Ježišom. Boh je všade. Stretávame sa s jeho prítomnosťou. Nezáleží na tom,či sme zástancovia tórie hľadať,alebo počkať. Dôležitejšie je to,či ho dokážeme prijať a žiť ako nam prikazuje. Aby sa nestalo,že aktivitou vpred zakrývame útek pred zodpovednosťou a ambíciou zostať,zastierame pasivitu a nezáujem zdvihnúť svoj život vyššie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára