Prebiehali MS v hokeji. Doma,v obývačke sedel pri TV chlapec,ktorý mal počas zápasu na sebe kompletnú hráčsku výstroj. Rodičia mu ju zohnali,hoci vedeli,že hrať hokej nikdy nebude,že nevie ani korčuľovať a že je iba fanúšik. Ak by ste ho postavili na ľad,nebol by schopný ani korčuľovať. V dedine žil človek,ktorý bol známy tým,že je dobrý remeselník a že všetko,čo chytí do ruky opraví. V jeho garáži bolo množstvo šrubiek,matíc,klincov a rôzneho iného materiálu. Vedel presne,kde sa čo nachádza. Všetko tam malo svoje miesto,nič tam nebolo iba na parádu. Kniha Genezis prináša biblický príbeh o Jozefovi/ Gn 41 a 42/. Egyptská krajina začala hladovať. Bezradný ľud prišiel za faraónom s otázkou:čo má robiť? Faraón iba stručne odpovedal:"Choďte k Jozefovi..."Jozef mal všetko:moc,postavenie,prostriedky,prehľad,dobrú výchovu,čnosti...Tieto dannosti nemal iba na parádu. Nemal ich len preto,žeby sa chcel s nimi chváliť a predvádzať. Využíval ich na dobré ciele,nie preto,žeby bol fanúšikom faraóna,hoci mu za mnoho vďačil. Vedel presne,kde čo má. Poznal ľudí a ich potreby. Keď k nemu niekto prišiel,ústretovo povedal:"Ja som Jozef!" Neodťahoval sa od služby. A dodal vzápätí:"No,poďte ku mne". Akoby chcel povedať:"Prišli ste správne. Ja som ten,ktorý vám môže a chce pomôcť". Uvedomil si,že toto všetko čo má,nemá iba na ozdobu a vonkajší efekt. Priznal to svojim bratom,keď sa im dal spoznať. Povedal:"...Boh ma poslal pred vami do Egypta na vašu záchranu". Keby tak všetci ľudia v Cirkvi svorne dokázali konštatovať:"Ja som Jozef!" A to bez ohľadu na to,ako sa volajú. Nejde tu totiž ani tak o konkrétne meno,ako o službu a ochotu v nej vytrvať. Aj Cirkev tak jozefovsky volá :"No. poďte ku mne". Volá,lebo má všetko potrebné k spáse. Nerobí to pre efekt,preto,aby sa vynášala,ale preto,že jej poslaním je ponúkať ľuďom prostriedky spásy. V Cirkvi by mali byť iba Jozefovia.Nielen menom,ale najmä ochotou pomáhať tým,ktorí hľadajú cestu spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára