Povolanie.

Predstavme si stručne význam slov:zavolať a povolať. Bežne sa stáva,že niekto niekoho zavolá k sebe. Napr.nadriadený podriadeného. Zavolá si ho,aby niečo vysvetlil,odôvodnil,alebo aby poskytol poznatok,či radu. Áno,do tejto kategórie patrí aj pozvanie "na koberec",ktoré málokto obľubuje. Zavolať si niekoho znamená vo väčšine prípadov jednorázový úkon,ktorý je časovo limitovaný/mám na  teba desať minút atď/. Zavolať niekoho môže predstavovať niečo spásonosné. Každý z nás sa ocitol v situácii,kedy okomentoval príchod iného človeka slovami:"Ideš ako na zavolanie!". Intenzívne na niekoho myslíme a on sa vzápätí,nevediac o našej situácii, zrazu objaví vo dverách. Význam slova povolať je trocha odlišný. Predpokladá povzbudenie k dlhodobej činnosti,ba až zasväteniu sa pre niečo,pre nejakú službu. Povolať znamená vymaniť,vybrať niekoho z jeho doterajšieho pôsobenia a udeliť mu doslova inú náplň života,pričom k tomu predchádzajúcemu štýlu,by sa už nikdy nemal vrátiť. Zavolať si niekoho môže byť dramatické. Povolať niekoho zasa môže byť posvätné,presahujúce rámec pozemského chápania. Povolaný síce zostáva v tomto svete,ale jeho pôsobenie obsahuje tajomstvo,ktoré "bolo od vekov a pokolení skryté,ale teraz sa zjavilo jeho svätým"/Kol 1,26/. 1,Veľmi dojímavo pôsobí na čitateľa úryvok z knihy Genezis/44 a 45/ o Jozefovi Egyptskom. Stretáva sa so svojimi bratmi,ktorí ho nespoznali. Po tom,ako ich nechal trochu vytrápiť sa za to,že ho kedysi predali do otroctva,napokon sa rozplakal a povedal:"No,poďte ku mne....Ja som Jozef,váš brat,ktorého ste predali do Egypta". Boh necháva ľudí,akoby sa vytrápiť hľadaním oporných bodov v živote. Mnohí doslova blúdia,ale i zblúdia z dobrej cesty a vstupujú na scestie,aby napokon utrmácaní,unavení a prázdni objavili pravé Svetlo,ktoré ich bude navigovať k poznaniu pravého Boha v Kristovi. Jozef Egyptský predstavuje pozíciu Ježiša,Božieho Syna,ktorý pozýva a povoláva k seba slovami:"Poďte ku mne všetci,ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním"/Mt 11,28/. Blúdiacich,znavených,doráňaných,oklamaných a sklamaných je aj dnes množstvo. Majú blízko k bratom Jozefa Egyptského. Tak,ako vtedy oni objavili svojho brata Jozefa ako záchrancu,tak aj my dnes máme svojho Záchrancu,ktorý obväzuje rany duše,posilňuje a získava pre večný život. 2,Priam dobrodružne vyznieva zápas proroka Eliáša s Bálovými prorokmi. On bol sám,ich bolo štyristopäťdesiat/1 Kr 18,16-40/. Keďže,božstvo zvolávané Bálovými prorokmi,neexistuje,na scénu sa dostáva Eliáš,povoláva ľud a hovorí:"Poďte ku mne". A ľudia sa zhromaždili okolo Božieho muža,ktorý pripravil pravú obetu,ktorú Pán prijal. Tento zážitok musel byť mimoriadne silný,lebo ľud popadal na kolená a volal:"Len Pán je Boh!". Novozákonný Eliáš -Kristus pripravil dokonalú obetu,ktorej sa žiadna rovnať nemôže. Je to obeta jeho Tela a Krvi. Má nevyčislíteľnú hodnotu. Ježiš nás zvoláva na jej slávenie nekrvavým spôsobom:"Poďte ku mne!. Elíáš bol sám z pravých prorokov. Bálových bolo štyristopäťdesiat. Obrovský nepomer! No,čísla nie sú pre Pána zaväzujúce. Aj dnes sa javí,akoby bôžikovia rôzneho druhu prevažovali chaotickú a jalovú vieru moderných kresťanov. Ak Boh umožnil Eliášovi triumfálne víťazstvo,nič mu nezabráni,aby aj dnes,skrze svojich maličkých,triumfoval vo svete:obracal hriešnikov,zbavoval závislostí,podnecoval k službe a zasadzoval najkrutejšie rany diablovi tým,že bude viesť ľudí k modlitbe a vzájomnému odpusteniu. 3,Pre Cirkev najdôležitejšie povolanie sa týka ustanovenia Dvanástich. Sv. Marek píše:"/Ježiš/ vystúpil na vrch,zavolal k sebe tých,ktorých sám chcel a oni prišli k nemu"/Mk 3,13/. Čo nám pripomína táto scéna? Absolventov nejakej školy,ktorý sa stretli na záverečnej sesii,či odovzávaní diplomov,aby si vypočuli záverečné povzbudivé slová zo strany autority s tým,že sa už možno nestretnú? Toto povedať o absolventoch Ježišovej školy by bolo dehonestáciou pre Učiteľa z Nazareta. On vie,že jeho žiaci sa nemôžu vzdialiť od neho ani vtedy,keď budú poslaní do sveta. To,že ich volá k sebe neznamená,že sa s nimi lúči. Chce im naznačiť a zdôrazniť:"Bezo mňa nemôžete nič urobiť"/Jn 15,5/. Oni nikdy neprerastú rámec Učiteľa ani rámec školy:"Žiak nie je nad učiteľa"/Lk 6,40/. Oni môžu len potvrdiť jej vysokú kvalitu,ktorá má nadčasový charakter. Oni sa nemôže od nej "odstrihnúť". Bol by to ich kolaps. Stratili by svoju identitu učeníka,vieru a nádej v Božie kráľovstvo. Tomu,koho Pán povoláva musí byť jasné podobenstvo o viniči/Jn 15,1-8/. Keď Ježiš povoláva,povoláva pre definitívne určenie a nie iba na skúšku. Svet volá,ale Pán povoláva. Svet odvoláva a zbavuje niečoho,ale Pán udeľuje dary na veky. Svet predstavuje falošný ideál dokonalosti,ale Pán odieva do rúcha nesmrteľnosti,lebo je Pán naveky.