Pred niekoľkými dňami som navštívil známych. Vychovávajú tri deti. Sú to chlapci,ktorí sú ešte riadni nezbedníci. S výnimkou najstaršieho,ktorý už navštevuje ZŠ. Ten už je vážnejší,čo mladším bratom dáva patrične na vedomie. Tí dvaja mladší sa spolu hrali s plastovými pištoľmi-detskými hračkami. Lietali po dvore,pokrikovali,imitovali výstrely s patričným zvukovým efektom. Po čase sa mladší z nich pritúlil k matke a so slzami v očiach,zronený položil matke otázku:"Kedy ja budem môcť konečne zastreliť Jurka/jeho staršieho brata,stredného z bratskej trojice/? Doteraz ma zastrelil vždy iba on. Kedy budem môcť konečne ja?" Detská ponosa vyvolala medzi dospelákmi salvu smiechu. Pred večerom sa bratia išli umyť a nastúpili pravidelnú cestu do kostola na sv.omšu. Hneď mi prišiel na myseľ úryvok evanjelia,ktorý hovorí o konflikte medzi bratmi:"Brat vydá na smrť brata a otec dieťa"/Mt 10,16-23/. Poznáme prípady,kedy je medzi bratmi veľa nenávisti a rozporov,nielen z z dôvodov náboženských. Najmä majetkové ,prípadne politické rozpory bývajú impulzom k obojstrannej nevraživosti. Neraz sme svedkami situácie,kedy brat by bol schopný zniesť brata z tohto sveta. Kedy sa tak nestane? Vtedy,ak sa zachovajú podľa príkladu vyššie uvedených súrodencov. Ak odložia akékoľvek zbrane nenávisti a objavia sa svorne v kostole na bohoslužbách,prípadne v spovednej miestnosti. Vtedy sa nebudú zaujímať,ako ublížiť bratovi,ale naopak-ako mu vyjsť v ústrety a ako mu poslúžiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára