Pred niekoľkými dňami ma navštívil príbuzný,ktorý je veterinárom. Okrem iného som sa ho spýtal,ako sa mu darí v profesii. Hoci má už dvadsaťročnú prax v obore,povedal,že sa musí stále učiť. Stále musí pozerať do novej literatúry a stále sa chodí radiť s niektorými kolegami a konzultovať operačné techniky. Veru,človek sa musí stále učiť. Po roku je tu znova Popolcová streda a s ňou začiatok pôstneho obdobia. Prečo donekonečna opakujeme tento liturgický cyklus? Lebo sa stále učíme byť čnostnými ľuďmi a kým sme tu na zemi,nemôžeme byť so sebou spokojní. Je dobre,že nám Cirkev vždy znova a znova ponúka možnosti reparátu a návratu k evanjeliovým hodnotám. Na Popolcovú stredu celebroval Sv.Otec František bohoslužby v Bazilike sv. Sabiny v Ríme. V homílii o.i. poukázal na životný vzorec,na ktorý máme neustále pamätať:od prachu k Životu a od Života k prachu. Podľa tohto pomyselného vzorca vstávame v Pôste z prachu vlastnej biedy k životu,ktorý je sám Kristus,lebo iba on nás môže oslobodiť. A potom od života s Bohom tu na zemi kráčame v ústrety prachu,ktorý môže byť pre nás premostením do Božieho kráľovstva. Je tu Veľký pôst,ktorý nám pripomína,aby sme znova povstali zo svojej ľudskej biedy a začali nový život v Kristovi. A aby sme pritom pamätali a premeditovali slová,ktoré hovorí kňaz pri udeľovaní popolca:Pamätaj,že si prach a na prach sa obrátiš. Tento popol je akoby spásonosný,lebo znamená,že sme pozemskú púť dokonali a naša duša spočinie v Bohu naveky. Čo máme robiť? Poradí nám opäť Sv. Otec František. Vo svojom posostve na Pôstne obdobie 2020 nám ponúka cenné rady. 1,Hovorí:"V tejto príhodnej dobe sa preto nechajme viesť ako Izrael po púšti/Oz 2,16/,aby sme mohli napokon začuť hlas nášho Ženícha a ochotnejšie ho nechali v nás rezonovať". Sv.Otec tu dáva do protikladu negatívnu tendenciu dnešného človeka,ktorý preferuje:"..istý druh klebetenia,diktovaný prázdnou a povrchnou zvedavosťou,charakterizujúc svetského ducha každej doby a vnašich časoch môže byť aj výsledkom nevhodného používania komunikačných prostriedkov". Odporúča nám,aby sme sa nenechali viesť prázdnymi rečami tohto sveta,ale,aby sme na základe stíšenia počuli hlas Pána,ktorý nás chce viesť správnou cestou. Nechajme sa viesť Bohom. Povedali sme mu,aby nás priviedol do svojho kráľovstva. Nechajme sa viesť po cestách,ktoré on pozná najlepšie a denne si v pôstnom období opakujme slová,ktoré povedal Ježiš kajúcemu lotrovi na kríži a ktoré sú vhodné aj pre nás:"Dnes budeš so mnou v raji"/Lk 23,43/. 2,Sv. Otec ďalej pripomína:"Nenechajme teda uplynúť tento čas milosti nadarmo, v klamnej predstave,že my určujeme čas a spôsob nášho obrátenia k nemu". Boh je ten,ktorý určuje posvätnosť určitej chvíli,ktorú dostávame ako dar. Upozorňuje na to Apoštol národov:"Hľa,teraz je milostivý čas,teraz je deň spásy"/2 Kor 6,2/. Sme zvyknutí z domova alebo z práce alebo z iného prostredia na to,že niekto z nás,ľudí,určuje vhodný čas na začatie nejakej činnosti,prípadne jej ukončenie. Vždy má niekto z ľudí zodpovednosť a ľudské spoločenstvo to akceptuje,lebo potrebuje systém a poriadok. Bohu nemožno nanútiť podmienky a stanoviť akýsi harmonogram,ktorý by on prijal. Ak hovorí,že práve tento-pôstny čas je vhodný pre získanie milosti,tak sa máme aj nasilu odtrhnúť od stereotypov a hriešnych zlozvykov a primknúť sa k nemu. Dirigentskú taktovku má v rukách on. 3,Pápež pripomína dôležitosť modlitby,keď hovorí:"Modlitba môže nadobudnúť rôzne podoby ,no v Božích očiach je skutočne dôležité to,že preniká do nášho vnútra a narúša tvrdosť nášho srdca ,obmäkčuje ho ,aby sa čoraz viac obracalo k Bohu a jeho vôli". Ide tu o náväznosť na proroka Joela,ktorý hovorí:"Pán hovorí: "Obráťte sa ku mne celým svojim srdcom,pôstom,plačom a nárekom,srdcia si roztrhnite,nie šaty"/2,12/. Modlitba má nájsť slabé miesta v živote. Niektoré z nich zaceliť a vyhojiť,no niektoré odstrániť a narušiť to,čo sa javí ako hriešne. Nejde o sladkú modlitbičku akoby vo vatičke a v sterilnom prostredí,ale niekedy ňou vzývame Božiu pomoc,aby sme dokázali byť nemilosrdní k tomu,čo nás od Boha vzďaľuje. Sila modlitby je tu viac ako potrebná. Nášmu snaženiu by bez modlitby chýbala hnacia sila a zredukovalo by sa na sizyfovské, nikdy nekončiace galeje. Všetci už máme za sebou prax pôstu. S väčším či menším úspechom. Stále nie sme majstri. Vítame fakt,že je tu štyridsťdňové pôstne obdobie. Dal nám ho Boh,aby sme z neho vyťažili čo sa dá. A odkazuje nám:"Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia..."/Hebr 3,8/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára