V istých životných situáciách ľudia hovoria túto vetu:musím sa naučiť s tým žiť. Najčastejšie sa týka nejakého obmedzenia. Napríklad vtedy,keď nám odíde na večnosť blízka osoba,alebo nastanú zdravotné komplikácie s následkami,prípadne niekto blízky sa presťahuje a okruh priateľov sa zmenší. Koľkí z nás sa už dnes učíme s niečím takým žiť?! Pravdou je,že my,veriaci ľudia sa počas celého života učíme žiť s Bohom. A to preto,lebo sme jeho stvorením a smerujeme k nemu. Pritom Boh nie pre nás príťažou v živote,nie je ani traumou,ale láskavým sprievodcom,ktorý naše kroky usmerňuje do radosti Božieho kráľovstva. Učíme sa tu na zemi žiť s ním,aby sme mu raz mohli patriť večne. Akú podobu môže mať skúsenosť s Bohom? 1,Pravidelne máme s ním obnovovať hasnúci kontakt. Ktosi z mojich priateľov povedal,že má v mobile tri druhy kontaktov:kontakty "mŕtve",tie,ktoré už nie sú aktuálne,potom kontakty "tlejúce" t.j. kdesi na rozhraní životnosti a napokon kontakty aktívne a živé. Počas pozemského života sa máme usilovať pozdvihnúť vzťah s Bohom do pozície aktívnej. A máme to robiť pravidelne,a pritom sa neunaviť a neznechutiť večným hľadaním Boha. Boh má byť vždy aktívnym kontaktom,viac,ako ktokoľvek iný z ľudského spoločenstva. Niet človeka,ktorý by nepotreboval obnovovať väzby s Bohom,lebo zisťuje,že bez neho sa jeho život iba potáca,až úplne stráca. Objaviť Boha a udržať pozíciu vernosti je hlavnou témou pozemského života. 2,Pýtať sa sám seba:aký som momentálne pred Bohom. Predstavme si nasledujúcu situáciu. Mnohí ju dôverne poznajú. Manželia sa chystajú na nejaké podujatie,kultúrne,náboženské,spoločenské. Manžel si na záver prípravy zaviaže kravatu,oblečie sako,príde k manželke s otázkou:ako vyzerám? Akoby sa pýtal:som dobre pripravený? nechýba mi niečo? na nič som nezabudol? Veriaci človek si má klásť podobné otázky nielen v súvislosti s garderóbou,ale najmä vo vzťahu k Bohu. Týka sa to dôležitosti spytovania svedomia.t.j. pravidelnej ochoty konfrontovať svoj život s Božou vôľou. Nemôže nám byť jedno aký je náš zivot pred Pánom, ako vyznieva pred pravdami evanjelia a či sa snažíme dodržať zásadu z evanjelia:"Bedrá majte opásané a lampy zažaté. Buďte podobní ľuďom,ktorí očakávajú svojho pána,keď sa má vrátiť zo svadby,aby mu otvorili hneď,ako príde a zaklope"/Lk 12,35/. Pri príprave na akékoľvek podujatie,ktoré chceme navštíviť,pomyslime si aj na to,či sme vnútorne naladení na Božiu prítomnosť,či pred ním dobre vyzeráme aj po stránke štýlu života. 3,Viera v Boha má mať dosah na prax života. Koľkokrát sa nám stane,žeby sme chceli napomôcť nejakej veci,a nemôžeme. Povieme,že nemáme na to dosah. Ak nemáme praktický dosah,tak svoj úmysel vložíme do modlitieb pred Bohom. Každý má však dosah na to,aby dokázal svoju vieru zasiať do praxe života. Život tým získa neoceniteľnú kvalitu,náboj,hĺbku,zmysel. Život je tvárlivý,najmä vtedy,keď sa dostane do kontaktu s živým Kristom v eucharistii a v Božom slove. Komunikácia s Kristom priam núti človeka,aby zanechal starého človeka/starý spôsob života/ a obliekol si Krista -"oblečte si Pána Ježiša Krista"/Rim 13,14/. Svätý Otec František nazval jednu zo svojich kŕstnych katechéz tým istým názvom:Oblečte si Krista. Dúfame,že takto "odetých" si nás Pán nájde,keď príde. Vo večnosti nám však poskytne odev neporušiteľný,o ktorom hovorí evanjelium:"V nebi si zhromažďujte poklady, tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú"/Mt 6,20.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára