utorok 18. februára 2020

Demontované a poskladané.

Pred nedávnom som čítal na internete ponuku súvisiacu s nábytkom. Stálo tam:"Tovar ponúkame v demonte. Vďaka intuitívnemu systému,bude pre vás  hračkou tovar zmontovať a poskladať". S touto praxou sa dnes stretávame často. Človek si musí poradiť a poskladať všetko,čo je v demonte,ak to chce používať. Teraz máme na mysli najmä veci materiálne. Ale v živote treba poskladať a "zmontovať" aj nemateriálne skutočnosti. Taká situácia nastáva vtedy,keď sa napr. narušia vzťahy medzi ľuďmi,keď si ľudia ublížia alebo vtedy,keď nám smrť zoberie blízkeho človeka. V prvom okamihu vzniká v duši akési vákuum,prázdnota. Človek má pocit,že sa mu niečo v živote rozsypalo a rozbilo. Niekedy to naruší  celistvosť viery. Vtedy si nanovo potrebujeme vybudovať cestu k Bohu,aby sme dokázali prijať jeho vôľu a "zmontovať" to,čo sa na prvý pohľad rozsypalo. Ako to docieliť? 1,Stavba našej viery potrebuje základ, aby sme sa mali od čoho odraziť. Pri výskume starobylých objektov sa stretávame so zaujímavým faktom. Na starých základoch je postavená novšia stavba. Kedysi dávno pôvodnú stavbu zbúrali. Zistili,že základy sú vo výbornom stave a tak ich použili znova a na ne postavili novú stavbu. Ľudia,ktorí sa pohybovali v blízkosti Pána Ježiša sa neraz domáhali podstatných a základných vecí. Napríklad na svadbe v Káne Galilejskej rezonovalo upozornenie:nemajú vína/Jn 2,1-11/. Inokedy zasa apoštoli konštatovali,že namajú chleba/Mk 8,14-21/. Človek cíti,že mu chýbajú základné veci a domáha sa ich. Veriaci človek má k dispozícii chlieb a víno. Neslúžia iba na profánny úžitok,ale v liturgii  sv.omše na dosiahnutie stavu duchovnej sýtosti. Chlieb a víno, premenené pri sv.omši na skutočné telo a krv Pána Ježiša,sú nezastupiteľným prvkom duchovného života. Eucharistia tvorí základ života. Na tomto základe sa môžu vystriedať rôzne "stavby"-okolnosti,situácie,jeho celistvosť to nenaruší. Eucharistia "podrží" človeka aj vtedy,keď niečo alebo niekoho v pozemskom  živote stráca. 2,Stavba viery potrebuje nosníky. Nosník je pevná konštrukcia,ktorá je extrémne namáhaná. Pri istej príležitosti sa pri stavbe farskej budovy pristavil obchodník,zástupca nejakej firmy a ponákal  hmotu,ktorá mala byť súčasťou muriva. Aby zdôraznil jej výnimočnosť,viackrát zopakoval:toto znesie všetko! V duchovnom slova zmysle je modlitba to,čo v stavebníctve voláme nosník. Človek,ktorý je namáhaný rôznymi stratami v živote,ale pritom sa modlí,znesie všetko. Teraz nemáme na mysli modlitbu občasnú,sporadickú,ale neustále a pravidelné nasmerovanie mysle na Boha. Lebo iba od neho môžeme dostať to,čo duša potrebuje. Modlitba teda nemôže byť iba únikom alebo prejavom rezignácie,ale nosným prvkom života,ktorý býva niekedy extrémne namáhaný. Ježiš o tom vie,preto sa nám prihovára:"Poďte ku mne všetci,ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním"/Mt 11,28/. 3,Každá stavba,aby bola funkčná,potrebuje zastrešenie.
Strecha ochraňuje intetriér príbytku,ale hlavne človeka. Pred vianočnými sviatkami uverejnili v reklame nasledujúcu ponuku:splníme aj vaše najtajnejšie túžby. Iste,treba to brať s rezervou a nadhľadom. Medzi túžbami kráľuje tá,ktorá nastavuje človeka na Boha. Žiadna iná nie je taká hodnotná a hlboká,ako táto. A pritom vôbec nemusí byť tajná! Človek má deklarovať verejne životom,že po Bohu túži. Iné túžby má vyselektovať a odeliť od tých,ktoré sú nasmerované na Krista. Takáto túžba človeka ochraňuje,zastrešuje ho. Keď živíme v sebe túžbu po Bohu,vytvárame nad svojím životom pomyselnú strechu,ktorá môže byť trvalou súčasťou života. Večnosť doprajeme všetkým,ale najmä tým,ktorí dávali najavo celý život,že po Bohu túžia. Doprajme im naplnenie tejto najhlbšej a najpravdivejšej  túžby. A nechajme sa nimi inšpirovať pre ďalšie dni pozemského života. Znova postavme svoju vieru,aby nezostala v štádiu demontu,ale aby práve teraz ukázala svoju vitalitu a dôstojnosť. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára